Číslo 4/2022

Najnovšie Katolícke noviny sa pri príležitosti sviatku Obetovania Pána zameriavajú na zasvätený život. Pápež Ján Pavol II. v roku 1997 vyhlásil sviatok Obetovania Pána za Deň zasväteného života. Aj v tomto roku budú zasvätení Bohu ďakovať za dar zasvätenia každého z nás.

Pri tejto príležitosti Katolícke noviny navštívili Dcéry kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Nitre, ktoré ďakujú za sto rokov provincie. Prvý záznam o pôsobení vincentiek u nás máme z obdobia habsburskej monarchie, keď v roku 1853 prevzali službu v sirotinci v Brne.

Vysvetľujú, prečo sa nám Hromnice prihovárajú hlbokou symbolikou svetla. Staručký Simeon prorocky nazval novonarodeného Mesiáša, ktorého prinášajú Jozef a Mária podľa židovského zákona na štyridsiaty deň po jeho narodení do Jeruzalemského chrámu, „svetlo na osvietenie pohanov“. Preto sa už v starovekej kresťanskej liturgii v tento deň požehnávali sviece a konala sa procesia svetla, ktorá pozývala kresťanov kráčať v jase Kristovho evanjelia a v nasledovaní toho, ktorý sa sám nazval „svetlo sveta“.

Rozprávajú sa s biskupom Vladimírom Feketem. Kňazstvo ho najprv nelákalo, ale Božie cesty ho zaviedli k saleziánom a napokon do Azerbajdžanu, kde pôsobí už viac ako desaťročie. Azerbajdžan sa stal jeho druhým domovom. A to mal pocit, že Pán ho potrebuje doma, na Slovensku.

Prinášajú aj rozhovor s rehoľníčkou Felicitas Venglikovou, ktorá hovorí, že nevesta musí byť podobná Ženíchovi. „Ak sme boli vykúpení takou silnou láskou, je potrebné ju odovzdávať ďalej a privádzať k jej poznaniu aj iných,“ hovorí sestra Felicitas Vengliková o vnútornom zmysle svojho povolania.

Spomínajú na lekárku, disidentku a prvú Slovenku, ktorá nasledovala Krista v duchu charizmy svätej Matky Terezy. Ján Mária Sládkovičová z Kongregácie misionárok lásky nás pred Vianocami predišla do večnosti.

Pripomínajú si život a dielo františkánskeho kňaza, maliara, sochára, básnika a kazateľa Teodora Tekela, ktorý sa narodil pred 120 rokmi. Teodor Jozef Tekel sa ani za čias komunizmu nevzdal náboženskej maľby a radšej volil zabudnutie, ako zneslobodnenie svojej tvorby.

V seriáli Čítame si počas zimných večerov nájdete úryvok z diela Ivana Krasteva Európa a pandémia.