Číslo 2/2023
Najnovšie Katolícke noviny spomínajú na pápeža Benedikta XVI. Mapujú rozlúčku so zosnulým pápežom vo Vatikáne, kde mu prišli vzdať úctu desaťtisíce ľudí. Pohrebným obradom za svojho predchodcu predsedal Svätý Otec František. „Benedikt, verný priateľ Ženícha, nech je tvoja radosť dokonalá, keď definitívne a navždy počuješ jeho hlas,“ povedal pápež František v homílii. Osobný sekretár emeritného pápeža arcibiskup Georg Gänswein v jednom z prvých rozhovorov po úmrtí Benedikta XVI. uviedol, že ho vnímal ako šťastím naplneného človeka. „Bol hlboko presvedčený, že v láske k Pánovi sa človek nikdy nemýli, aj keď ľudsky urobí veľa chýb.“
Katolícke noviny pripomínajú aj návštevu kardinála Josepha Ratzingera na Slovensku v roku 1992. Zavítal vtedy do Bratislavy, kde viedol svätú omšu v Dóme svätého Martina a mal prednášku na tému: Význam etických a kresťanských hodnôt v pluralistickej spoločnosti.
Rozprávajú sa tiež s biskupom Františkom Rábekom, ktorý sa s menom Joseph Ratzinger stretol už pred päťdesiatimi rokmi. Dostal sa vtedy ku knihe Úvod do kresťanstva, ktorú vo voľnom čase preložil do slovenčiny. Odvtedy sledoval učenie nemeckého teológa, s ktorým mal možnosť viackrát sa stretnúť ešte ako s kardinálom i ako pápežom. „Naše stretnutia sa vždy niesli v priateľskej atmosfére,“ hovorí biskup Rábek.
Katolícke noviny prinášajú aj profil mladého Josepha Ratzingera. Roky jeho detstva a mladosti boli na jednej strane plné radosti, na druhej poznačené vojnou. Takmer každý deň sa doma spoločne modlievali ruženec a čítali si katolícku literatúru, v kuchyni vždy visel obraz Panny Márie. Po tom, čo vypukla vojna, prišiel v roku 1943 povolávací rozkaz aj Josephovi. Táto etapa života bola pre neho obzvlášť náročná. Sám sa označil za „úplne nemilitantného človeka“ a plniť vojnové pokyny bolo proti jeho presvedčeniu.
V rubrike Duchovná obnova Katolícke noviny otvárajú cyklus vyznanie viery. V prvej časti sa čitateľom prihovára biblista František Trstenský, ktorý píše, že naším verím sa hlásime k dialógu Boha s človekom. Pomáha si aj slovami Benedikta XVI., že každý človek má v rukách vieru len ako neúplný, odlomený kúsok. „Svoju jednotu a plnosť môže nájsť iba v spolužití s inými. Keď teda vyrieknem ,verím‘, zaraďujem sa do spoločenstva veriacich, ktorí vyznávajú tú istú vieru,“ vysvetľuje František Trstenský.