Číslo 22/2024

Najnovšie Katolícke noviny píšu o kňazstve, novokňazstve a budúcnosti tohto povolania. Kňazského ideálu sa nemáme zriekať, ale ani čakať, že bude všade. „Kňaz má zostúpiť z trónu, ale nie z kríža,“ hovorí biskup František Trstenský v dobe, ktorá kladie mimoriadne vysoké nároky na všetkých vrátane duchovenstva.

Rozprávajú sa s apoštolským nunciom na Slovensku Nicolom Girasolim o aktuálnych výzvach kňazstva a Cirkvi. „Cirkev by mala ohlasovať radostnú zvesť vychádzaním na periférie. Cirkev, ktorá ohlasuje, je Cirkev, ktorá sa stavia do služieb ľudstva. Cirkev, ktorá je inkluzívna, ktorá do seba pojíma, nevylučuje. Je to Cirkev, v ktorej majú všetci svoje miesto, lebo aj Otec s nami takto zaobchádza, ako nám často pápež František pripomína.“

Mať v rodine kňaza je pre rodičov radosť a požehnanie. Manželom Emílii a Stanislavovi Slotkovcom z Liptovských Sliačov toto všetko udelil Boh trikrát. Za dar kňazstva svojich synov sú veľmi vďační, nikdy neľutovali, že ich všetkých troch darovali Bohu. Každý deň sa za nich modlia. „Modlitba za kňazov, najmä dobrých kňazov, je veľmi dôležitá. Nie je ich veľa, preto si ich treba vážiť,“ hovorí Emília.

Približujú pôsobenie farského vikára Borisa Byčáneka, ktorý vo vzácnej historickej pamiatke, košickom Dóme sv. Alžbety pôsobí už štvrtý rok. „Som milovník gotiky, takže ma fascinuje katedrála sama osebe. Ale najviac ma oslovuje intimita, ktorú tento veľký a starobylý chrám dokáže poskytnúť v spovednici.“

V rubrike Misie hovorí mladá Bratislavčanka Barbora Rudolfová o Taizé, ktorá v tomto ekumenickom spoločenstve prežila osem mesiacov.

Súčasťou najnovšieho čísla je aj tradičná osemstranová príloha Novokňazi a absolventi Slovenska 2024 s informáciami o novokňazoch zo slovenských diecéz a z jednotlivých reholí s termínmi vysviacok a primičných svätých omší.