Číslo 5/2024

Najnovšie Katolícke noviny sa venujú zasväteným osobám. Predstavy o zasvätenom živote sú rôzne, nielen medzi neveriacimi, ale aj medzi kresťanmi. „Zasvätený život je mojou odpoveďou na povolanie patriť Bohu a dávať mu každý deň svoje áno,“ hovorí sestra Anna Poláčková, riaditeľka Gymnázia svätého Františka z Assisi v Žiline.

Rozprávajú sa s donom Marianom Valábekom, SDB, ktorý hovorí, že každý deň treba vyviesť tomu druhému niečo dobré. „Kladiem si otázku, či si dostatočne uvedomujeme, že Kristus je svetlo sveta. Každý z nás má nosiť toto svetlo, a tak byť svetlom sveta. A svieca sa stravuje tým, že horí. Podobne aj každý z nás má horieť, a tak sa usilovať nasledovať Ježiša, ktorý sa v horlivosti stravuje pre Otca.“

Na reportáž sa vybrali do Spišského Štvrtka, kde majú jedno zo svojich sídel bratia minoriti. Kláštor Nanebovzatia Panny Márie v Spišskom Štvrtku a tunajšiu farnosť sv. Ladislava spravujú bratia minoriti už vyše tridsať rokov. Pôsobili tam aj pred barbarskou nocou v roku 1950.

V téme týždňa pokračujú a píšu o aktuálnej situácii nových duchovných povolaní. „Situácia je v súčasnosti iná ako pred tridsiatimi rokmi. A síce je záujemcov menej, umožňuje to však viac sa zamerať na kvalitu a svätosť budúcich kňazov,“ hovorí Peter Majda, rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí.

Snívala o kláštore, ale prijala inú cestu zasväteného života. O hľadaní svojho miesta rozpráva Iveta Oradea Haburajová, riaditeľka Cirkevného centra voľného času v Snine a zároveň členka Sekulárneho inštitútu Madonna della Strada (čítať Madona dela Strada). „Členovia sekulárnych inštitútov žijú uprostred bežných ľudí. Navonok sa od nich ničím nelíšime, ale vnútorne sme zasvätení. Sme akýmsi mostom k usporadúvaniu svetských vecí podľa Božieho zákona.“

Na Božie volanie pred časom odpovedal aj Žilinčan Rastislav Svitek. Pocítil v sebe túžbu stať sa kňazom a pred troma rokmi sa stal bohoslovcom Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre.