Číslo 7/2025

Najnovšie Katolícke noviny píšu o kresťanskom umení. Pápež Ján Pavol II. povzbudzoval umelcov, aby sa nebáli nanovo vstúpiť na pôdu sakrálneho umenia. Výtvarník Cyril Uhnák však upozorňuje, že ani toto odporučenie nie je v slovenských reáliách bezproblémové. Umelci by mohli sakrálny priestor považovať za akýsi skúšobný priestor či experimentálne štúdio.

Zaoberajú sa kauzou mozaík svetoznámeho výtvarníka a kňaza Marka Rupnika, ktorý čelí obvineniam zo sexuálneho zneužívania. „Som presvedčený, že ďalší osud Rupnikových mozaík a obrazov treba riešiť spolu s odborníkmi na sakrálne umenie, terapeutmi i obeťami, zvlášť tými, ktoré už prešli uzdravujúcim procesom,“ hovorí morálny teológ Ján Viglaš.  

Jedno z diel sa nachádza v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch. Vyjadrenie k dielu Marka Rupnika zaslal Katolíckym novinám aj biskup František Rábek, ktorý ho osobne roky pozná.

V tom, aké umenie považujeme za vhodné pre sakrálny priestor, sme prudérnejší než v minulosti, dokazuje historik a teoretik umenia Miroslav Haľák. „Chrám bol vždy priestor zhmotňovania abstraktných predstáv. Veď ak pod pojmom abstraktný rozumieme nepredmetný, teda zobrazujúci niečo, čo nie je bežnej, zmyslovo uchopiteľnej povahy, potom je celé sakrálne umenie abstraktné.“

Rímska cirkev prešla od ranokresťanských základov až po novovek búrlivým vývojom. Odrazil sa aj na sakrálnom umení a jeho vnímaní. Neustále stojíme pred otázkou, či a ako môžeme vyjadriť neuchopiteľného Boha uchopiteľným spôsobom - umením.

Prinášajú reportáž z Liptovského Jána. Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne prešiel nedávno výraznou obnovou, ktorá priniesla nečakané cenné objavy. Napríklad kryptu pod podlahou s 27 truhlami, telesnými pozostatkami a vytesanými krstnými menami zosnulých v latinskom jazyku aj s rokom úmrtia.