Hriech a pokánie Bernarda Nathansona

Bernard Nathanson sa narodil v roku 1926 v New Yorku. Židovskú ortodoxnú školu navštevoval iba formálne, jeho srdce bolo od Boha vzdialené. Bernardov otec, profesor medicíny, nenávidel svoju manželku. Možno práve nedostatok ženskej nehy zapríčinil v ňom hrubosť a aroganciu, ktorú preniesol i na syna. Bernard sa učil naspamäť celé hebrejské modlitby, podobne ako Stalin Sväté písmo, ale Duch k nemu neprenikol. Boh jeho detstva mal pochmúrnu tvár mocného a hrozného sudcu, kým on chcel intenzívne žiť. Črtala sa pred ním kariéra vedeckého rastu.

Vplyv Sterna
Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity McGilla v Montreale. Navšte­voval prednášky známeho psychiat­ra Karla Sterna, tiež Žida, a svoj obdiv k nemu neskrýval. Stern v tom čase objavil príťažlivosť katolíckej vie­ry. Proces svojho obrátenia opísal v knihe Ohnivý stĺp: „Cirkev je nemeniteľná vo svojom učení. Exis­tuje len jedna nadprirodzená pravda, podobne ako je len jedna vedecká pravda.“ Nathanson ešte netušil, že sa k tejto myšlienke sám po rokoch vráti. Súkromný život mu nevychádzal. Sedemnásťročné dievča, do ktorého sa zamiloval, otehotnelo, no Bernardovo srdce nevedela ohriať láska. Spoločne vyhľadali súkromného potratára a sprisaha-nec­ky vykonali zločin. Na ich dušu doľahol kameň výčitiek. Vzťah, poznačený obvineniami, nemohol ďalej vydržať.

Rutinný profesionál
Nathanson dorastal k tvrdému ateis­tickému postoju a doširoka otvoril bránu svojej potratovej dráhe. Na interrupciu naviedol aj ďalšiu ženu, ktorá ho milovala, a vlastnou rukou zabil ich spoločné dieťa. Potom mu už nič nebránilo pokračovať v stovkách ďalších zákrokov. Získal povesť rutinného profesionála, zručne ovládajúceho smrtonosné lekárske náčinie. Svedomie prispôsobil svojmu zvrhlému biznisu. Na konte mal údajne 75 000 potratov, z nich sám vykonal päť-tisíc. Číslo, ktoré by mohlo viesť priam k bagatelizácii života. Koľko stratených vedcov, umelcov či pros-tých ľudí schopných milovať a konať dobro na svete!
Nathanson sa stal popredným bojovníkom za legalizáciu potratov v USA, zakladajúcim členom Národnej ligy za právo na potrat a riaditeľom najväčšej potratovej kliniky na svete. Vo svojich vyznaniach po obrátení sám opisuje taktiku boja za potraty, ktorá dodnes úspešne funguje: bohatá reklamná kampaň, ktorá presviedča ľudí o nevinnosti potratu (Nathanson píše, že museli doslova fabrikovať fiktívne štatistiky, lebo keby urobili prieskum verejnej mienky, potratári by úplne prehrali); tzv. karta s Kato­líckou cirkvou (neprestajné ohováranie kňazov, vyťahovanie ich chýb, frázy o spiatočníctve a nepoznaní skutočného rodinného života); blokovanie vedeckých dôkazov o za-čiatku ľudského života v okamihu počatia. Nathanson sa priznal k celej tejto nechutnej manipulácii s ľudským vedomím i podvedomím, falšovaniu odbornosti, hre s polopravdami.

Pravda v priamom prenose
„Existuje len jedna vedecká pravda,“ zaznievalo mu v duši. Keď v roku 1973 v newyorskej Nemocnici sv. Lukáša prvý raz inštalovali ultrasonograf, Nathanson naživo uvidel pohyby ľudského plodu. „Svoj život zasvätím úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím...” Zasvietila mu Hippokratova prísaha lekárskej kariéry. Začal si klásť otázky o svojom konaní. Požiadal kolegu, aby pri interrupčnom zákroku nakrútil ultra­zvukový záznam. Keď si ho pozrel, zažil šok. Vražda v priamom prenose. Neskôr z tohto záznamu vznikol Nemý výkrik, dokument, ktorý obletel svet a ktorý priamo v Bielom dome sledoval prezident Ronald Reagan. Nathanson vykonal posledný potrat v roku 1979. Potom sa verejne dištancoval od interrupcií. Ako vyhlásil, „nie z náboženských, ale čisto vedeckých dôvodov”.

Na miske váh
Cesta Bernarda Nathansona do Katolíckej cirkvi bola ešte dlhá. Začal si uvedomovať rozsah spôsobeného zla. Rozhodol sa kompenzovať ho. Už ho nepomýlili nijaké kampane, s pokorou verejne priznával svoj omyl a šíril evanjelium života. Znášal vnútornú bolesť v dôsledku vlastných výčitiek a zvonka príkoria liberálnych proabortívnych prúdov. „Pri diskusii o potratoch trpel dvojnásobne,“ dodáva neskôr jeho manželka Christine. „Lekárska obec ho nazvala vyvrheľom, keď ešte vykonával potraty, a radikálne feministky ho ponižovali ako zástancu života.“ Nathanson strávil zvyšok života intenzívnym pokáním – hlásaním pravdy o potrate. „Zlo sa šíri oveľa rýchlejšie ako dobro,“ vyhlásil aj pri svojej návšteve na Slovensku v ponovembrových rokoch.

Božia ruka
Bernard Nathanson vstúpil v roku 1996 v sprievode pátra Johna Mc-Closkeya do Katolíckej cirkvi. Krst prijal v newyorskej Katedrále sv. Patrika od kardinála Johna O´Connora na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Ako sám pri-znal, zabralo na neho tiché svedectvo modlitieb pred klinikami. Toľké modlitby za Bernarda Nathansona! „Existuje len jedna nadprirodzená pravda,“ znelo mu v ušiach Sternovo vyznanie. V tom istom roku, ako konvertoval, vydal autobiografiu Božia ruka. Z ateistického potratára sa definitívne stal katolícky zástanca života.       

Bernard Nathanson zomrel tento rok 21. februára ako 84-ročný na onkologickú diagnózu. Zanechal nám silnú lekciu pokánia, obrátenia a svedectva Božej veľkorysosti. „Stal sa veľkou osobnosťou v dejinách USA v prospech miliónov obetí potratov,“ povedal P. Gerald Murray na zádušnej svätej omši za zosnulého. Keď Nathanson spoznal pravdu, nepodľahol zúfalstvu, ale dokázal sa postaviť proti celému potratovému priemyslu a jeho premyslenej mašinérii. „Verím, že svedectvo jeho konverzie bude v americkej spoločnosti prelomom, ktorý povedie k definitívnemu ukončeniu potratov v USA a hádam aj na celom svete,“ povedal s iskrou nádeje P. McCloskey, svedok i sprievodca jeho obrátenia.