Deťom

O: Ahojte, deti, volám sa Oliver, kamoši ma volajú Oli. Toto je moja mladšia sestrička Dorotka. Naši kamaráti Dobromilka a Svetlúšik nám odovzdali žezlo, aby sme vás sprevádzali na vašich cestách svetom detí.
D: Radi by sme sa vám na začiatok predstavili. Volám sa Dorotka, ale kamaráti mi hovoria Dori, ako tej zábudlivej rybičke z rozprávky. No mne pamäť celkom slúži. Mám rada svojho plyšového macíka Brumka. Pripomína mi, že nikdy nie som sama.

Keď sa Dobromilka a Svetlúšik prvý raz objavili v KN s dátumom 23. januára 2005, málokto predpokladal, že budú sprevádzať našich najmenších čitateľov ďalších 20 rokov. Nastal však čas rozlúčiť sa a poďakovať.

Počas dvadsiatich rokov sa o kreslenú vizáž Dobromilky a Svetlúšika starala renomovaná výtvarná umelkyňa Ľuba Suchalová. Dohromady vytvorila pre detskú rubriku KN viac ako tritisíc ilustrácií.

Ahoj, kamaráti!
– Adventné obdobie vrcholí, nevieme sa dočkať, kedy do našich domácich betlehemov vložíme Božie Dieťa.
– Aj v našej redakcii máme betlehem. Dobromilka každý deň príde s nápadom, ako ho vylepšiť.
– Niekoľko adventných dní môžeme ešte stále vystielať jasličky v našom srdci, Svetlúšik. Aby sa malo Jezuliatko v hĺbke našej duše príjemne. Aby nás tam nič nerušilo, keď mu budeme šepkať, ako veľmi ho ľúbime a tešíme sa z neho.

Ahoj, kamaráti!
– Svetlúšik, vieš, prečo je adventný veniec v tvare kruhu a nie napríklad v tvare štvorca?
– Alebo by to mohol byť aj trojuholník! No neviem, Dobromilka. Ešte som sa nad tým nezamýšľal. Vy, kamaráti, viete? Posvietime si dnes aj na to.