Ahoj, kamaráti!
– Pred týždňom sme si posvietili na rôzne druhy odevov, ktoré opisuje Biblia. Zástera slúžiaceho Ježiša, šarlátové rúcho, za ktoré sa mu posmievali, žiarivý „nadpozemský“ odev Božieho Syna i anjelov.
– Aj ty si zažiarila v púpavových šatách, Dobromilka.
– Veru hej, Svetlúšik, cítim sa v nich príjemne a veselo. Myslím, že tak sa cítime všetci, keď máme srdce oblečené do čistého krstného rúcha. A keď sa zafúľa, máme možnosť ho očistiť vo sviatosti zmierenia.
– A dnes si posvietime na šaty, ktoré sú krajšie než šaty mocného a bohatého kráľa Šalamúna.
– Och, to naozaj, Svetlúšik? To si ani neviem predstaviť.

Ahoj, kamaráti!
– Ako sa vám páčia moje nové jarné šaty?
– Teda, Dobromilka, paráda! Šila si ich z púpav? Svietiš ako slniečko.
– Chcela som vo veľkonočnej radosti zažiariť, tak som látku slniečkovo pomaľovala.
– A ja ako zažiarim, Dobromilka?
– Ty už žiariš, veď si Svetlúšik.

Ahoj, kamaráti!
– Do radosti Veľkonočného obdobia sme si pre vás pripravili doplňovačku.
– Nielen takú obyčajnú, Dobromilka. Podľa obrázkov ste si už istotne všimli, že do nej budete vpisovať slová, ktoré sa týkajú udalostí utrpenia a vzkriesenia Pána Ježiša, ale i našich veľkonočných tradícií.
– Ideme na to, Svetlúšik?

Ahoj, kamaráti! 
– Predchádzajúcich šesť týždňov sme spolu kráčali na horu Pôstu. V batôžku sme si vyniesli veľkú túžbu po mieri, modlitby za trpiacich vo vojne a skutky pokoja.
– Dobromilka, ty si počas pôstneho putovania stihla maľovať krásne holubice mieru.
– Teraz aj so Svetlúšikom a všetkými kamarátmi stojíme na vrchole liturgického roka, teda pred najväčšími tajomstvami našej spásy. Tam, kde bola tma a smrť, prichádza svetlo vzkrieseného Ježiša.

Aj napriek bolesti a úzkosti z neďalekej vojny; z jej dôsledkov, ktoré zažívame; napriek trýznivému rozdeleniu spoločnosti a neporozumeniu i v blízkych vzťahoch je tohtoročná Veľká noc pozvaním pre každú rodinu prežívať intenzívnu radosť a nádej. Posolstvo veľkonočného tajomstva je plastickým zdrojom istoty v neistotách.