Ľudské srdce je miesto najväčších protikladov, jeden z najväčších paradoxov stvorenia. Dokáže milovať do krajnosti, ale aj raniť do hĺbky.

Sú chvíle, keď nás bolesť spôsobená iným človekom zviera ako reťaze, ktoré sa nedajú roztrhnúť. Vtedy máme prirodzenú tendenciu uzavrieť sa do seba, cítiť hnev a túžbu po spravodlivosti.

Pravá kresťanská nádej nie je pasívne čakanie na lepší zajtrajšok, ale dynamická sila, ktorá premieňa život človeka a motivuje ho konať dobro.

Pôstne obdobie nás pozýva nanovo si uvedomiť, že naša viera nie je len teoretické poznanie, ale živý vzťah s Bohom, ktorý nás nesie v každej chvíli života.

V aktuálnom Pôstnom období sa ponárame do hlbokej témy milosrdenstva a obety. To nás pozýva zamyslieť sa nad tým, ako môžeme naplno žiť svoju vieru cez skutky lásky, odpustenia a služby.