Apoštol Tomáš ako naše dvojča

Bol naozaj tým „neveriacim“ Tomášom alebo skôr človekom hľadajúcim cestu? Tomáša medzi dvanástimi apoštolmi všetci synoptickí evanjelisti menujú vedľa Matúša. Meno Tomáš pochádza z aramejčiny (te‘ômá) a znamená „dvojča“. V Jánovom evanjeliu je Tomáš nazývaný gréckym „Didymus“, čo tiež znamená „dvojča“.

PÁNOV UČENÍK
Evanjelista Ján vo svojom spise uvádza tri Tomášove výroky. Čo vypovedajú? Ježiš v Jeruzaleme unikol prenasledovateľom a odišiel za Jordán. Zrejme tu ho zastihla správa o chorobe jeho priateľa Lazára. Po dvoch dňoch povedal učeníkom, že sa ide do Judey. Tí sa čudovali, lebo pokladali rozhodnutie za nebezpečné. Ale Ježiš má svoj zámer: „zobudiť Lazára“, aby tak posilnil vieru učeníkov, ktorí čisto ľudsky hodnotia aj túto cestu.

Vtedy do nerozhodného ticha zaznieva presvedčivý Tomášov hlas: „Poďme aj my a umrime s ním“ (Jn 11, 16). Cez „neveriaceho“ Tomáša autor vyjadruje pravdu, že raz učeníci naozaj „s ním umrú“, položia život s Ježišom ako svedkovia evanjelia. Táto veta neprezrádza, že by sme mali pred sebou ľahostajného človeka. Naopak, chce nasledovať Ježiša aj do Judey, kde mu hrozí smrť – dôležitejšie je preňho byť s Ježišom ako to, či bude žiť alebo umrie.

SPOZNAŤ CESTU
Druhý Tomášov výrok zaznie počas Poslednej večere. Ježiš hovorí o tom, že učeníci poznajú cestu, kam ide. Tomáš naberie odvahu a vyjadrí pochybnosti hádam všetkých: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?“ (Jn 14, 5). Nechce si domýšľať, preto sa pýta. Predveľkonočná viera učeníkov nemala tie silné oporné body, ktoré máme my. Tomáš nemohol vedieť, ako sa skončia nasledujúce tri dni.

Reaguje na základe svojej neistoty, a tým nám je blízky. Jeho logika je správna: je potrebné poznať cieľ a potom cestu. Cieľom je Otec, cestou k nemu je Ježiš. Inej cesty do jeho domu niet. A tak sa pred Tomášom vynára úloha: nájsť cieľ aj jedinečnú cestu k nemu. Jeho odhodlané „umrime s ním“ potrebovalo ešte dozrievať, byť zasadené do reality Veľkej noci. Lebo nejde o hocijaké zomretie: ide o odovzdanie života, s Ježišom a ako Ježiš.

PÁN MÔJ A BOH MÔJ
Dramatické udalosti troch dní teda preverili odhodlanie umrieť s Ježišom. S jeho smrťou sa Tomáš zrejme vyrovnával sám: večer, keď Ježiš prišiel medzi učeníkov, Tomáš tam chýbal. Presne ako my. A pri stretnutí s učeníkmi ich svedectvu neverí, kladie si podmienky, za ktorých by mohol veriť. Presne ako my.

Zdá sa, že o osem dní Ježiš prišiel najmä kvôli nemu. Ale aj kvôli nám. Lebo pozná Tomášove pochybnosti a túžbu dotknúť sa jeho rán. Presne ako pozná i tie naše.

Vtedy Tomáš ako prvý vyjadrí veľkonočnú vieru v Ježiša: „Pán môj a Boh môj!“ Tak, ako to robíme my, keď sa vierou dotýkame Ježiša v Eucharistii, ale aj v Božom slove. Tomášova viera dozrela do dokonalej podoby. Ježiš je Pán, je Boh. Tomáš spoznal aj cestu: za túto pravdu o Ježišovi položiť svoj život. To je cesta aj pre nás: darovať svoj život pre Pána, ktorý nám dáva prisľúbenie: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“

MODLITBA
Sme všetci tak trochu ako Tomáš, Pane. Ako Tomáš neveriaci, ale aj Tomáš, ktorý vyznáva vieru jasnými a jednoduchými slovami. Sme všetci tak trochu ako Tomáš, Pane. Zaskočení ťažkosťami, utrpením, smrťou, často neprijímajúci slovo útechy alebo svedectvo našich bratov. Pane, prijmi ma takého, aký som: ťarbavého vo viere, ale s túžbou stretnúť ťa a vyznať: Pán môj a Boh môj.