Boh nikoho nepredurčuje do pekla

Môžu niektorí ľudia na základe svojich činov skončiť v pekle? Podrobnejšie si teraz rozoberieme tieto slová: prečo, niektorí a v pekle.

PREČO

Kvôli voľbe, kvôli slobodnému rozhodnutiu. Áno, slobodne sa môžeme rozhodnúť ostať navždy odlúčení od Boha a svojich blízkych. A to tak, že by sme si zakaždým zvolili zlo. Slobodná voľba medzi dobrom a zlom by vždy zvolila zlo. Možno žijú na svete takí ľudia.

Povedali by sme, že touto voľbou ostávajú v smrteľnom hriechu a – čo je hlavné – nikdy by svoje konanie neoľutovali, a tak by nedosiahli milosrdenstvo Božie. Tvrdošijne ostávajú v nekajúcnosti, čo je jeden zo šiestich hriechov proti Duchu Svätému, ktoré opísal svätý Augustín.

NIEKTORÍ

Boh nikoho nepredurčuje do pekla, nechce smrť svojich detí. Pravda, daroval im slobodu. A s ňou možnosť poznať Boha, veľkosť dobra, silu spásy a hĺbku lásky. Preto si ani nevieme predstaviť, žeby si niekto radšej vybral večné pekelné muky namiesto neba.

Pán Ježiš o pekle hovorí ako o možnosti zatratenia, ale skôr pred peklom vystríha, lebo je v prvom rade hlásateľom dobrej zvesti. Ťažko povedať, či je na zemi človek, ktorý by sa vždy a vždy rozhodol pre zlo. Azda takí ľudia ani nie sú.

V PEKLE

Peklo je stav večného trestu, ktorý by nekajúci človek umierajúci v ťažkom hriechu inkasoval hneď po smrti a osobnom súde. Podstata takého trestu spočíva v absolútnej samote, ktorá sa nikdy neskončí. Odsúdený by už nikdy neuvidel svojich blížnych ani Boha. Iba zlých duchov a ostatných zatratených. A v tomto stave by bol naveky. To je príšerná predstava.

OČISTEC

Očistec je stav, v ktorom dočasne ostávajú tí, ktorí zomreli v priateľstve s Bohom, ale dokonale očistení nie sú. Stále je na nich škvrna hriechu, a hoci sú si istí večnou spásou, podstúpia očisťovanie. Tento stav sa opisuje ako očistný oheň lásky, ktorým Otec „prepáli“ človeka od časných hriechov a nedokonalostí.

„Jednoducho potrebujeme očistný plameň, v ktorom nás Kristov pohľad dokonale prepáli, a... urobí nás schopnými stáť pred Bohom a nájsť u neho svoj domov,“ vysvetľuje pápež Benedikt XVI. Ľudia v očistci síce vidia Boha aj vykúpených v nebi, ale trpia dočasným trestom.

Ak by existovalo iba nebo a peklo, nemodlili by sme sa za zosnulých. Veď svätí v nebi naše modlitby nepotrebujú a zatrateným pomôcť nemôžeme. Ale dušiam v očistci modlitbami skracujeme čas utrpenia alebo ich priamo vyslobodzujeme z očistca.

Predtým, v prvom novembrovom zamyslení, sme tvrdili, že smrťou sa naša láska k zosnulým nekončí. Tento hlboký vzťah smrť nepreruší. Naopak, nás pozostalých núti modliť sa za nich.

My sme Cirkev. Spoločenstvo ľudí kráčajúcich do nebies. Navzájom sa na ceste spásy sprevádzame, lebo sme jedno mystické Kristovo telo, ktoré sa o seba stará. A tak na svojich milovaných zosnulých pamätáme a modlíme sa za nich, aby boli zbavení hriechu, očistení a dosiahli plnosť spásy.