Krásny je ten, na koho sa pozeráme s láskou

Božie slovo proroka Barucha (Bar 5, 1 – 9) nás uisťuje, že Boh chce, aby sa z nás stávali krásni ľudia: „Boh ukáže tvoj lesk, tvoju krásu všetkému, čo je pod nebom.“ Boh chce, aby sa v každom z nás ukázala jeho krása, veď nás stvoril na svoj obraz.

MYSLIME NA KRÁSU DUCHA

Neraz obdivujeme krásu sveta. O čo krajší je jeho Tvorca, ktorý v každom z nás začal dobré dielo?! Preto svätý Pavol prosí, aby naša láska rástla, pretože krásni sme láskou, ktorou nás Boh miluje a ktorou sa milujeme navzájom. Ľudia krásni svojím životom lásky sú Božou slávou.

Aj slová Jána Krstiteľa: „Pripravte cestu Pánovi!“ možno chápať ako výzvu pracovať na kráse života. Je dobré, keď si dáme záležať na kráse svojich domov, záhrad, hoci aj svojich šiat či jedál. No najviac sa máme usilovať o krásu svojej duše, svojho charakteru a srdca, o krásu našich vzťahov.

Máme sa starať o svoju telesnú krásu, avšak nie menej o krásu ducha, ktorú v nás tvorí Božia láska a dobrota. Nič nás tak neškaredí ako hriech, zlo, neláska, hnev, závisť, neprajnosť, vulgárnosť. Keď Boh chce, aby sme boli dobrí a svätí, nechce to pre seba, ale pre nás. Vie, že len tak môžeme byť krásni a ľudskí.

PREMÁHAŤ SEBA

Evanjelium nám zjavuje a umožňuje najkrajšiu tvár života. Boh túži cez nás ukázať svetu, aký pekný je človek, ktorý žije Kristovým evanjeliom. Boh nás robí krásnymi svojou láskou. Ak prijmeme Krista a jeho evanjelium, sme schopní stávať sa Božími, čiže pravdivo ľudskými a krásnymi ľuďmi.

Potom sa v našej prítomnosti takými môžu stávať aj druhí, lebo milovať znamená ukázať druhým ich vlastnú krásu. Vieme, že všetko veľké a krásne si žiada premáhať seba. Keď ide o šport, hudbu, vedu, je to všetkým jasné.

Keď ide o život evanjeliovej krásy, zrazu sa divíme: Prečo by sme sa mali ovládať a nerobiť, čo sa nám zachce?! Ak si neujasníme, čo je a nie je pravý život, neujasníme si nič. Najmä v našej dobe nie, keď sa sebectvo považuje za múdrosť a láska za nerozum.

SKUTOČNÉ KRESŤANSTVO

Za spolubratom prišla mladá lekárka a vraví: „Som neveriaca. Nie som pokrstená ani neviem nič o náboženstve. Stretla som niekoľko krásnych a vzácnych ľudí. Vzájomne si dôverovali a aj im bolo možné dôverovať. Mali čistý pohľad na život. Všetko brali úprimne, pravdivo, obetavo, s láskou. Myslela som si, že takí ľudia nejestvujú.

A stretla som ich. Všetci sa hlásili ku kresťanstvu. Chcela som vedieť, ako je to s kresťanstvom, keď je schopné vychovať takýchto ľudí. Odkázali ma na vás. Tak som prišla.“ A práve o to ide, objaviť krásu človeka v jeho pravdivosti a čistote.

Povedal jej: „Máte veľké šťastie, že ste stretli takých kresťanov. Mohli ste stretnúť takých, ktorí by vôbec neboli krásni. Ale máte pravdu. Skutočné kresťanstvo robí ľudí krásnymi, ak ho berú vážne a usilujú sa podľa neho žiť. Mnohí takí nie sú, ale nie preto, že ich kresťanstvo tak (ne)vychovalo, ale preto, že neprijali lásku, nádej, život, ktorý je väčší ako smrť.“

PRAVÉ ŠŤASTIE JE V NÁS

Aj dnes sme povolaní zachraňovať krásu života Kristovou pravdou a láskou. Pretože každý, kto je milovaný a miluje, dáva životu pravý zmysel. Nech nás povzbudí príbeh o bodliaku, ktorý sa nevnímal ako krásny. V jedno popoludnie sa nedíval na oblohu, ale mal zvesenú hlavu. Zrazu začul prichádzať deti.

„Pozri, aký krásny kvet! Niečo také pekné som ešte nevidel!“ Obzrel sa, ale nevidel nijaký kvet. „Azda to nehovoria o mne?!“ pomyslel si a zodvihol hlavu.

Na to, čo uvidel, nikdy nezabudne. Očarená tvár dieťaťa! Odvtedy vie, že krása sa nespája s tým, ako vyzeráme. Iba ten, na koho sa niekto pozerá s láskou, sa stáva krásnym. Skutočné šťastie aj krása života nie sú mimo nás, ale v nás.

Aby sa dostali k slovu, potrebujeme trochu lásky a porozumenia. Darujme si ich v našej príprave na Vianoce. Dobrý Bože, pomôž nám oslavovaťťa krásou života a láskou zachraňovať, čo je pekné, pravdivé v každom z nás.