Podvečer je nám hosťom plač a radosť nadránom

Chcem poprosiť všetkých, ktorí toto čítajú, aby mi dovolili byť trochu osobný. Je totiž zvláštne, že zadanie písať do Katolíckych novín na fašiangovú tému, ktorou je radosť, prichádza práve v čase, keď som si pred dvomi týždňami pochoval otca.

UVAŽOVANIE V KONTRASTE

Akokoľvek to práve je, ten kontrast mi teraz môže dovoliť sa zamyslieť nad témou radosť ešte inak.

Odprevadiac otecka do večnosti, vynárajú sa mi rôzne obrazy o jeho živote a jednotlivých momentoch, ktoré som s ním zažil.

Napríklad dnes, keď som si kýchol na celý refektár, spomenul som si, ako som raz ráno, ešte ako chlapec, prišiel bosými nohami do kuchyne a trikrát za sebou som si schuti od plných pľúc kýchol. Oco mi vtedy povedal: „Syn môj, ty si taký prechorený, že by si mal ísť na liečenie na mesiac na Mesiac.“

Boli to také jeho bonmotíky, ktoré sa hocikedy rýmovali.