Umenie malých krokov

Chcel by som, aby moja dcéra mala modré oči, blond vlasy, vyrástla do výšky 177 cm a IQ mala o 15 viac ako ja... Kedysi nám tieto predstavy určovali či pomáhali pri výbere životného partnera.

No čím ďalej, tým viac mi rezonuje výrok, rada pre muža: Nepozeraj len na krásu tela ženy, lebo v skutočnosti charakter ženy bude vychovávať vaše deti. Ak sa chceme vrátiť k radosti z rodičovstva a pohľadu na dieťa ako na dar, mali by sme sa okrem iného navrátiť k tomu, čo formuje a vychováva tento postoj.

Inšpirujme sa preto dnes príkladom Chiary Corbellovej Petrillovej a jej manžela Enrica. Pozrime sa, čo tento taliansky pár držalo pri ich manželskom živote a prístupe k rodičovstvu.

Prečo sa o nich tak často rozpráva, prečo tí, ktorí poznali ich život, začali so snahou, aby Chiara bola vyhlásená za blahoslavenú, a prečo by sa mohli stať inšpiráciou pre premenu prístupu k rodičovstvu a deťom pod srdcom matky.

SKUTOČNÝ PRÍBEH

Tento mladý manželský pár stál trikrát pred rozhodnutím dať ukončiť život dieťaťa pod srdcom matky. V prvom i druhom prípade išlo o deti, ktoré hneď po narodení zomreli. O ich zdravotnom stave Enrico a Chiara dobre vedeli. No rozhodli sa im dať šancu narodiť sa – aj keď im lekársky tím naozaj v dobrej vôli ponúkol možnosť ukončenia tehotenstva.

Pri treťom tehotenstve Chiara stála pred inou výzvou. Buď ukončí tehotenstvo a začne liečbu a záchranu svojho života, alebo donosí dieťa do štádia možného a zdraviu neohrozujúceho pôrodu a zaistí tak šancu na jeho prežitie, ale pritom automaticky riskuje, že následne jej liečba už môže prísť neskoro.

Vo všetkých troch prípadoch ich rozhodnutie bolo jednotné: Urobíme všetko pre život dieťaťa. Aj keby malo žiť len chvíľku, zaslúži si byť milované. Lebo ako napísala Chiara v liste pre svojho syna Francesca: „Cieľom nášho života je milovať a byť vždy pripravený učiť sa milovať druhých tak, ako ťa to môže naučiť len Boh. Ak budeš milovať naozaj, uvedomíš si, že nič ti naozaj nepatrí, lebo všetko je dar.“

Čo týchto manželov a rodičov zároveň držalo a viedlo k takémuto postoju? Odpoveď nachádzame v knihe Malé kroky – svedectvá najbližších.

TRI DOBRÉ RADY

Prvá skúsenosť a rada, že sa stretli s Božím slovom, ktoré v ich prípade išlo do hĺbky. Nie s Bibliou, ktorá si po sobáši nachádza miesto v knižnici spolu s románmi a detektívkami, ale ktorá sa stáva materiálom pravidelného čítania, premýšľania a vedie k zrovnávaniu kroku s Božím vedením.

Odhodlaní odhodiť akúkoľvek masku, ktorá by im dovoľovala „pózovať“ dokonalým kresťanstvom. Boh nás totiž takých nečaká. Pred neho môže a má človek predstúpiť naozaj s pravdivým osobným príbehom, akýkoľvek by bol.

Druhá rada je prijať, pochopiť a žiť, že opakom lásky je vlastniť. Lebo platí, že všetko, čo chceš v živote vlastniť, si už stratil. Koľkí sme si zrazu pri týchto slovách povzdychli a povedali: čistá pravda, presne to sa mi v živote stalo. Nedokázal som dať slobodu, nedokázal som sa toho človeka zrieknuť.

Chcel som ho mať len pre seba samého. Vôbec som si neuvedomoval, že všetko je dar, aj ten dotyčný človek. Vlastnenie vždy ubíja lásku. Tretia rada je umenie malých krokov.

Ten, kto sa vydal na cestu – a je jedno, či ide o tú manželskú, zasvätenú, rodičovskú –, musí sa naučiť držať krok. Nezrýchľovať ani nespomaľovať. Ako to krásne pomenoval brat Francesco Piloni, osobný priateľ Chiary a Enrica: „Ľudia, ktorí chcú kráčať, musia ísť svojím stálym tempom.“

Iba lenivosť a nestálosť sú prekážkami. Koľkí sa v tom nachádzame. Koľkí sme zastali, lebo sme si nemúdro rozložili svoje predstavy či sily.

SRDCE A CHARAKTER

Božie slovo, ktoré ide do hĺbky; opakom lásky je vlastniť; umenie malých krokov – tieto tri pravidlá a rady priviedli Chiaru a Enrica k životu, ktorý oslávil život. Nielen dieťa pod srdcom matky, ale všetko dobré a krásne potrebuje svoj čas, no aj tých, ktorí to budú žiť i odovzdávať.

Ak sa nerozhodneme dnes my, potom možno vysnívaná dcéra bude mať modré oči, blond vlasy, vyrastie do výšky 177 cm a IQ bude mať o 15 viac, ale komu bude patriť jej srdce a aký bude mať charakter?