Svedčiť o Bohu neznamená strojene o ňom rozprávať. Do sveta môžeme prinášať kresťanské hodnoty svedectvom svojho života a vyvolávať tak otázky u tých, ktorí Krista ešte nestretli. Je to účinnejšie ako presviedčanie.

Nielen zrakom, sluchom či hmatom je možné overiť si Božiu príčinu a pôvod všetkého okolo nás. V stvorených veciach je pečať a stopa ich Stvoriteľa.

Svet okolo nás i my sami sme Božím dielom. Preto by nemalo byť ťažké nájsť cestu k svojmu Stvoriteľovi. Potrebné však je, aby sme vo svojom srdci túžbu po Bohu nezatienili.

Dejiny ľudstva sú dejinami srdca, ktoré hľadá šťastie všade tam, kam ho jeho túžby zanesú. Často zablúdi, nezriedka sa unaví, niekedy sa vzdá, inokedy začne hľadať odznova.

Po svojom zmŕtvychvstaní poslal Ježiš apoštolov do sveta hlásať evanjelium, získavať nových učeníkov a krstiť ich „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Vyznanie viery má tak svoj pôvod v krstnej liturgii.