Poznáme slová spisovateľa Dostojevského: „Iba krása zachráni svet.“ Deň čo deň nás zaplavujú správy, ktoré naháňajú strach, vzbudzujú hrôzu, škaredia náš život a svet. Vieme, že nás to nielen zneisťuje, ale aj oberá o krásu života.

Čím všetkým žijeme na začiatku Adventu? Na čo myslíme, po čom túžime, čo nás znepokojuje a čo nám naháňa strach? Na to si vieme dať odpoveď. V Advente sme však povolaní zodpovedať si najdôležitejšiu otázku: Čo od nás očakáva Ježiš?

Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo má pre nás Boh pripravené v nebi. Nie je preto jednoduché pochopiť niektoré definície opisujúce nebeský svet.

Peklo. Tejto nepríťažlivej téme sa budeme venovať krátko, ale v plnej pravde. Ak veríme, že každý náš čin pretrvá celú večnosť, potom musíme uznať, že jeho zavŕšenie ostane v nebi alebo v pekle.

Kresťan by mal prijať svoju smrť bez strachu a úzkosti. K tomuto ideálu sa môžeme dopracovať, ak ju budeme prežívať ako „spoluumieranie s Kristom“. S presvedčením, že po smrti život pokračuje ďalej.