Žijeme v dobe liekov, ktoré umožňujú rýchlo potlačiť bolesť tela i duše. Sme v pokušení pozerať sa na utrpenie ako na niečo nežiaduce a myslieť si, že čím viac sa nám ho podarí vytesniť z nášho života, tým bude kvalitnejší. Ak Pán neušetril vlastnú Matku pred utrpením, tak bolesť musí mať aj pozitívny rozmer. Je ako horký liek, má síce trpkú chuť, no môže uzdravovať – nás i spoločnosť, stať sa pre všetkých požehnaním.

Otázka apoštolom, za koho pokladajú ľudia Pána Ježiša, je dopytom, ktorý rezonoval v ich srdciach až po vydanie osobného svedectva. Rovnako to platí v každom čase – aj pre človeka tretieho milénia. Zaujmeme svojím životom zásadný postoj a dáme správnu odpoveď?

Situácia, v ktorej sa nachádza celé ľudstvo už tretí rok, spôsobila, že 52. medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti sa uskutočňuje v Roku sv. Jozefa, ktorý vyhlásil pápež František 8. decembra 2020. V kontexte týchto udalostí vzniká zaujímavé spojenie Eucharistie a osoby sv. Jozefa.

V ťažkých životných situáciách je potrebná sociálna aj spirituálna opora, mať dvojicu s Ježišom Kristom. S ním sa dá nájsť zmysel choroby, starnutia aj zomierania. Úcta k svätému Jozefovi posúva naše nazeranie za viditeľné skutočnosti a necháva nás vytušiť niečo z Božej blízkosti.

Veta učeníkov: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ (Jn 6, 60) vyjadruje nepochopenie Ježišových slov a ponuky nesmierneho daru. Žiaľ, ako často sa to deje aj v súčasnosti.