Cirkev má už stáročia vo svojom spoločenstve ľudí, ktorí sa podľa vzoru Krista snažia žiť v chudobe, čistote a poslušnosti. Potrebujeme ich, pretože ich svedectvo má v živote Cirkvi nezastupiteľné miesto.

Sviatok obrátenia svätého apoštola Pavla sa tradične spája s Týždňom modlitieb za jednotu kresťanov. Aj dnes má k tejto téme čo povedať. Celkom samozrejme, nielen k nej. Najzásadnejšia zmena v živote svätého Pavla nestratila nič na svojej aktuálnosti. Možno sa ňou inšpirovať pre ekuménu, ale aj pre osobný a spoločenský život.

Všemohúci a láskavý Boh je súčasťou ľudských dejín ako Stvoriteľ a Pán celého vesmíru. Božie zjavenie sa v plnosti uskutočňuje v príchode Božieho Syna, ktorý vydáva svedectvo o jednote s Otcom: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30).

Niekedy začujeme aj medzi veriacimi nasledovné: „Čo mám z toho, že som pokrstený? Nebolo by lepšie odložiť krst do dospelosti na slobodné rozhodnutie človeka? Čo to znamená: prvá a najdôležitejšia sviatosť?“

Cirkev i svet prechádzajú jednou z najväčších kríz, aké kedy zažili v svojich dejinách. Médiá dennodenne prinášajú smutné správy, či už z diania vo svete, ale aj v Cirkvi samotnej. Hlboko sa nás tieto správy dotýkajú a zasahujú aj našu vieru. Bolo by však veľkou chybou, ak by sme sa dostali pre tieto správy do akéhosi stavu duchovnej letargie.