Predstavte si, že sa venujete nejakej činnosti a zrazu zazvoní telefón. Telefonuje váš príbuzný alebo dobrý priateľ a hovorí: „Musím ti povedať radostnú správu. Narodil sa mi krásny syn Jozef. Meria 50 cm a váži 4 kg. Je celý po mne. Som taký šťastný a mám obrovskú radosť!“ Zrazu si uvedomíte, že jeho radosť prešla i na vás a túžite sa o túto radosť podeliť s inými.

Prežívame čas prázdnin, dovoleniek, uvoľnenosti. Možno sa nám bude zdať, že rozvíjať tému pripravenosti na Pánov príchod, o možnom konci nášho života, nie je vhodné. A predsa je aktuálne. Duša nemôže mať prázdniny a dovolenku od modlitby a duchovnej bedlivosti. Veď práve v lete sme svedkami najväčších telesných i duchovných tragédií.

Chamtivosť sa začína zameranosťou na seba. Vlastníctvo nie je problém, ak si človek zachová vnútornú slobodu od materiálnych vecí. Problém nie je majetok, ale neschopnosť človeka sa s ním podeliť. Hromadenie len pre seba zatvára oči aj srdce človeka.

Ak sa hovorí, že rodičovstvo sa v dnešnej dobe nachádza v kríze, je to príležitosť pre ľudskú spoločnosť hľadať dôvody.

Naplno už beží čas prázdnin a dovoleniek. Ľudia ich prežívajú cestovaním, turistikou či pobytom pri mori, najmä  preto, aby si oddýchli. Ako veriaci by sme však nemali zabúdať, že aj duša potrebuje posilnenie a počas dovolenky by sme sa mali venovať nielen telu, ale i duši.