Ježiš Kristus ako Dobrý pastier je v súčasnosti veľmi dôležitým obrazom hodným hlbokej meditácie nielen pre kňazov, ale pre celý Boží ľud. Hlboko prežívaná podoba Ježiša, ktorý nás na svojich pleciach vedie na ceste k večnosti, nám nedovolí byť malomyseľními. 

Komunistickí ideológovia na všetky strany volali: „Práca šľachtí človeka!“, a predsa sa pod ich vedením nepracovalo až tak efektívne. Dnes, naopak, mnohí pracujeme toľko, že sa nestíhame nad významom práce ani zamyslieť. Práca však pre kresťana môže byť jedinečným majákom. 

Ježiš v snahe posilniť v pravde vieru apoštolov, potom čo museli zažiť jeho utrpenie, bolesť, pohŕdanie a smrť, jednoducho koniec vysnívanej cesty, zjavuje sa im a pozdravuje slovami: Pokoj vám! 

V najväčší deň kresťanského roka na Veľkú noc počúvame pri svätej omši Jánovo evanjelium (Jn 20, 1 – 9), kde evanjelista pozoruhodne znásobuje a zlučuje svedkov a svedectvá o zmŕtvychvstaní, čím prekonáva nedostatok priameho svedectva o priebehu Ježišovho zmŕtvychvstania. 

Kristus sa rozhodol trpieť dobrovoľne, naplno, bez úľavy, s vnútorným dokonalým súhlasom a s absolútnym stotožnením sa s vôľou Otca. Do spásonosného utrpenia vložil toľko vášne a vnútorného pohnutia citov, koľko môže v láske vyjadriť a zniesť jedine pravý Boh.