Editoriál 32-2018

Čo ešte dnes potrebujeme, aby sme sa cítili spokojní so svojím životom? Túto otázku si kladiem, keď vidím okolo seba ľudí, ktorí sa každý deň ponáhľajú do práce. Získať pocit užitočnosti a osobnej významnosti je dôležitým momentom našej existencie. Avšak nie cieľom. Určite by vedeli o tom rozprávať Dubovského kňazi na (s. 16 - 17), ktorí tajnou vysviackou podstupovali riziko pozemského „šťastia“. Vo svojich životoch preukazovali veľa pokory. Vytrvali na miestach, na ktoré ich postavil Boh, hoci sa to nezhodovalo s ich túžbami a ambíciami. Ich obeta však nebola daromná.

Priniesla vám stará mama z púte devočný obrázok? Že neviete čo to je? Na strane desať sa dozviete viac o mariánskej úcte, ktorá sa prezentuje práve predmetmi ľudovej zbožnosti. Obrázok Panny Márie, svätca alebo udalosti zo života Krista, ktorý je úzko spojený s  pútnickým miestom alebo jeho zasvätením má u nás svoju tradíciu. Nemusí priamo reprodukovať konkrétny spirituálny výjav alebo kópiu obrazu či sochy. Okrem milej spomienky na osobu, ktorá nám ho darovala, prináša nám oveľa viac. Duchovné zamyslenie, pozastavenie sa nad tým, čo skutočne má zmysel v kolotoči života. Nabáda nás k väčšej spoluúčasti zaujímať sa o veci trvalé. Pomôcť nám môže aj adorácia pred sviatostným Spasiteľom.

V duchovnej obnove na (s. 8 - 9) nám autor vysvetľuje, že tak ako rastlina vystiera svoje listy za slnkom, tak aj naša duša potrebuje duchovnú fotosyntézu, ktorou sa mení prijatá energia Božieho pôsobenia v nás. Uvoľňuje v nás tak život Božieho dieťaťa. Nemáme potrebu si vždy dokazovať svoju pravdu, získavame viac citlivosti pre druhých a najmä veľkorysosť, ktorá by mala byť výsadou kresťanov. Môžeme ju prejaviť aj tým, že si adoptujeme bohoslovca z chudobného Beninu (s. 32).