Editoriál 33/2022

Ako sa dobrý strom spozná po ovocí, tak sa aj veľká osobnosť a hodnotný človek spozná podľa skutkov, podľa rovnej, hlbokej brázdy, ktorú zanechá, a  tiež podľa toho, koľkým ľuďom chýba, koľkí spomínajú a nosia ho v srdci, keď opustí tento svet.
Milada Čechová 16.08.2022
Editoriál 33/2022

Pri príprave tohto mimoriadneho čísla Katolíckych novín sme videli, že kardinál Jozef Tomko už teraz chýba naozaj mnohým.

Nikto z tých, ktorých sme oslovili, sa nebránil spomínať, vzdať česť váženému zástupcovi Cirkvi, obdarovanému služobníkovi Boha, hrdému Slovákovi i obyčajnému človeku, ktorý sa dotkol ich životov, poznamenal ich, nasmeroval.

Keď sa na ďalších stránkach začítate do jeho myšlienok a slov, všimnete si, s  akou láskou hovoril o Kristovi a jeho Matke, ale aj o  Slovensku, rodnom kraji, priateľoch, veciach, čo nás trápia. Zato málo, stručne hovoril o sebe.

Jednou z výnimiek je kniha Život v službe evanjelia: „Čo sa skrýva za tajomstvom môjho života? Božia prozreteľnosť, veľa Božej milosti. Takej, čo sa dala skoro nahmatať, a takej, ktorú nevidno. Odo mňa to vyžaduje len veľkú povďačnosť voči Bohu. A ja ju nechcem skryť, nechcem skryť to bohatstvo, čo mi Pán Boh nechal na ceste, aby som to prežil, aby som to prijal, aby som sa sám obohatil. To všetko mi dal pre iných. A tak ja chcem toto podať iným, nie ako nejakú samochválu, ale ako chválu Boha, ktorý ma takto viedol.“

Áno, veľa milosti. Pre iných. Tieto slová pripomínajú svätého Pavla, ktorého mal kardinál Jozef Tomko zvlášť v obľube. Rozumel mu. Pre mnohosť darov, ale najmä preto, že aj jemu žiť bolo: Kristus, a umrieť: zisk.