Editoriál 50/2018

Takéto povzbudenie dokáže rozbíjať zamrznuté ľady medzi pohádanými manželmi či nahnevanými rodičmi a ich deťmi, ktorým sa príliš nechcelo ísť do kostola.

Čo keby sme znak pokoja preniesli z kostola aj do nášho bežného života? Nebol by hneď krajší? Už by sme zbytočne dlho neriešili, že nás kolega vytočil nejakou hlúpou poznámkou; že deti neuposlúchli náš príkaz; že rodičia nám vyčítali malichernosť... Iste, veci si treba vydiskutovať, ale netreba sa nechať zožierať hnevom. Spory s druhými nás tak nebudú ťažiť a budeme mať viac času sústrediť sa na to, čo nás spája a nie rozdeľuje.

Aj Advent je obdobím, keď hľadáme pokoj a zmierenie, aby sme v radosti mohli osláviť príchod Krista. No nemusia to byť iba štyri týždne v roku, keď sa snažíme o mier. Napríklad Košická arcidiecéza chce najbližší rok, ktorý sa bude niesť v duchu príprav na 400. výročie mučeníckej smrti košických mučeníkov, prežiť hľadaním spoločnej cesty s protestantskou komunitou (s. 5).

Snaha o mier by mala byť naším celoživotným úsilím. Vyžaduje si to veľa duchovných síl, tie sa však dajú načerpať v úprimnej modlitbe (s. 7) napríklad na rorátoch (s. 16 – 17). A tak ako ľudia, ktorí sa na svätej omši po znaku pokoja vydávajú v ústrety radosti z prijatia eucharistického Krista, aj my môžeme prežívať radosť z Ježišovej prítomnosti tým, že do našich vzťahov vnesieme mier. Ak ešte hľadáte vianočný darček, toto je, myslím si, dobrý tip.