Keď som začala čítať texty do tohto vydania KN, oslovila ma myšlienka z  homílie v  prílohe Deň Pána. Kňaz Peter Štálnik v nej uvažuje nad životnosťou vecí. Trebárs cestovný lístok, „žije“ minúty, ledva pár hodín. Trvanlivé potraviny zopár mesiacov a diár či kalendár jeden rok. Ale dátumy, ktoré v nich máme zakrúžkované, nestrácajú na „životnej sile“ ani po rokoch, ba priam naberajú na význame a intenzite.

V  posledných rokoch podlieha spoločnosť, a nielen na Slovensku, čoraz viac rozdeleniu. To je živná pôda pre ideológie, ktoré majú nebezpečný cieľ – vnútiť jeden „správny“ názor bez možnosti diskusie. Kto je proti, je nepriateľ

„Katolícke noviny musia rásť. To, čo nerastie, zakrpatie, zostarne, vlasy mu zošedivejú a pripravuje sa aj na hrob. KN sa k hrobu nesmú ani len priblížiť,“ povedal nám pred pätnástimi rokmi kardinál Jozef Tomko. „Práve naopak, musia rásť, aby zodpovedali tomu, čo ľudia od nich čakajú a žiadajú. Musia prosperovať a stať sa majákom, aby boli naozaj svetlom.“

Za komunizmu sme bez úplatku nedostali takmer nič a mám podozrenie, že táto nepríjemná „malá“ zvyklosť sa stala podhubím, na ktorom sa ľahšie rozbujnela oveľa väčšia a škodlivejšia zvyklosť – korupcia.

Cestujem na poradu vlakom z Košíc do Bratislavy. V Poprade hlásia pokazený rušeň, výmena znamená polhodinové zdržanie. OK, stane sa. V Považskej Bystrici stojíme opäť, aj náhradný rušeň sa pokazil. Znovu výmena. Teraz už meškáme dve hodiny. Vo vozni stúpa nervozita.