Vážení čitatelia, pri písaní editoriálu som si spomenula na českú pieseň Půlnoční. Václav Neckář v nej okrem iného spieva: „Chmury, trable, starosti, nechal jsem ve městě. Už slyším lidi na půlnoční zpívat v kostele.“ Pre mňa tieto slová vystihujú to, čo v kútiku srdca od Vianoc očakávame. Zázrak. Ten, ktorý vyrieši problémy a zocelí, čo sa rozbilo v srdciach a medziľudských vzťahoch. Je to totiž výnimočný čas, ktorý otvára dvere pre nápravu, pre lásku a nádej. Toto všetko ponúka narodený Ježiš, Spasiteľ sveta. To, či to prijmeme, závisí od nás...

Málo času, veľa povinností, dokupovanie darčekov, vrcholenie príprav. Asi takto vyzerajú posledné dni pred sviatkami, paradoxne s prívlastkom pokojné. Preto vás pozývame nájsť si tú svoju chvíľku pokoja a predvianočnej radosti pri čítaní Katolíckych novín.

Keď som bola školáčka, snívala som, že raz napíšem knihu. Myslela som si, že je to hračka. Teraz už viem, že je to naozaj umenie.

Najnovšie vydanie Katolíckych novín sa venuje liturgickému priestoru. Táto téma dokáže niekedy vyvolať veľa vášní. Pri návrhu nového kostola sa totiž nie vždy zladia predstavy architekta, farára a veriacich. Rozpory sa však môžu objaviť už len pri tom, kde dať v chráme akú kyticu.

Milí čitatelia, toto číslo Katolíckych novín je plné krásnych myšlienok o slobode. Aj o jej hraniciach a neslobode. Nájdete ich najmä v ankete (s. 3, 8) a v rozhovore s biskupom Viliamom Judákom (s. 4 – 5). Pre mňa osobne je silným svedectvom o vnútornej slobode životný príbeh roky väzneného Silvestra Krčméryho (s. 14 – 15).