Advent vrcholí a Vianoce už vykúkajú spoza rohu. Toto obdobie mi pripomína prípravu na finále Ligy majstrov alebo majstrovstiev sveta. Hráči sa dávajú fyzicky do poriadku, tréneri zdokonaľujú taktiku, kustódi „glancujú“ kopačky – robí sa všetko preto, aby mužstvo bolo pred veľkým finále dokonale pripravené a položil sa tak základ úspechu.

Tento editoriál píšem na sviatok svätého Mikuláša. Verím, že väčšina z vás si vo svätomikulášske ráno našla v topánkach milú malú pozornosť.

Adventom i Vianočným obdobím sa často nesú slová ako pomoc, solidarita, blízkosť či podelenie sa. Nabáda nás k tomu svätý Mikuláš i samotné Božie Dieťa. „Ako v minulosti, tak aj dnes ľudstvo potrebuje ,svätých Mikulášov‘, ktorých srdce a intelekt sú prežiarené Božím svetlom, aby svojich poslucháčov motivovali nezištne sa otvárať potrebám iných,“ píše na stranách 8 – 9 Jozef Vojtek, keď vysvetľuje život a príklad obľúbeného svätca.

Na nové veci sa niekedy ťažko zvyká. Hlavne vtedy, keď menia niečo, čo bolo dlhé obdobie zaužívané. Často však zistíme, že tieto nové veci nás obohatili a niekam posunuli.

Keď som v roku 2010 uvažovala o tom, že požiadam o rozhovor Miroslava Cipára, kolegyňa ma upozornila, že on nedáva rozhovory len tak. Miroslav Cipár však Katolíckym novinám rozhovor poskytol. Navštívili sme ho spolu s naším vtedajším fotografom Timom Pozdechom a obaja sme boli unesení z toho, ako nás manželia Cipárovci – Miroslav a Vilma – vrúcne prijali. Videla som ich prvý raz, ale cítila som sa u nich, ako keby sme sa poznali odjakživa, ako keby sme boli blízki príbuzní, rodina.