Mať v živote ľudské vzory je fajn. Chcela by som byť v ich prítomnosti stále, počúvať ich a nechať sa inšpirovať, aby som raz mohla byť vzorom aj ja. Často sú to ľudia z môjho okolia, ktorí možno nedokázali veľkoleposti vo svete, no pre mňa a pár ďalších známych toho dokázali veľa.

Kopiace sa stromčeky pri smetiakoch sú znakom toho, že Vianoce už máme definitívne za sebou. A každý pozerá nato, čo ho čaká.

Chlieb a voda. Dve elementárne zložky našej stravy. Až tak, že ich každodenná prítomnosť mnohým zbanálnela. 

Rád si spomínam na pekné chvíle a výnimočné dni. Jedným z nich bol pre mňa Silvester s očakávaním Nového roka.

Milí naši čitatelia, tento rok na Štedrý večer uplynie dvesto rokov odvtedy, čo po prvý raz zaznela v rakúskej dedinke Oberndorf neďaleko Salzburgu jedna z najkrajších vianočných piesní Tichá noc. Jej text napísal už v roku 1816 tamojší kňaz a básnik Joseph Mohr, o dva roky neskôr k nej nadaný organista Franz Xaver Gruber skomponoval melódiu. Keďže v ten rok myši rozožrali mechy organa, premiéra piesne zaznela v sprievode gitary, no potom načas upadla do zabudnutia.