Kopiace sa stromčeky pri smetiakoch sú znakom toho, že Vianoce už máme definitívne za sebou. A každý pozerá nato, čo ho čaká.

Chlieb a voda. Dve elementárne zložky našej stravy. Až tak, že ich každodenná prítomnosť mnohým zbanálnela. 

Rád si spomínam na pekné chvíle a výnimočné dni. Jedným z nich bol pre mňa Silvester s očakávaním Nového roka.

Milí naši čitatelia, tento rok na Štedrý večer uplynie dvesto rokov odvtedy, čo po prvý raz zaznela v rakúskej dedinke Oberndorf neďaleko Salzburgu jedna z najkrajších vianočných piesní Tichá noc. Jej text napísal už v roku 1816 tamojší kňaz a básnik Joseph Mohr, o dva roky neskôr k nej nadaný organista Franz Xaver Gruber skomponoval melódiu. Keďže v ten rok myši rozožrali mechy organa, premiéra piesne zaznela v sprievode gitary, no potom načas upadla do zabudnutia.

Za jeden z najkrajších momentov počas svätej omše považujem podanie si rúk na znak pokoja. Mnohí na zvýraznenie úprimnosti tohto gesta pridávajú aj priateľský úsmev.