Bdejte! – zaznieva niekoľkokrát v evanjeliu Prvej adventnej nedele. Toto krátke slovo by malo dominovať nášmu prežívaniu Adventu a ako ústredná myšlienka nadchádzajúcich troch týždňov nás vyburcovať do duchovnej angažovanosti.

Knihy mám rada od útleho detstva. Vďačím za to svojej mame. V spomienkach sa mi vynára jej obraz, ako mi čítala rozprávky, keď som ešte bola škôlkarka a nepoznala som písmenká. Neskôr mi za každú dobrú známku alebo vysvedčenie venovala knihu. Dokonca mi do každej z nich napísala venovanie.
Dodnes z tých kníh ešte pár mám a opatrujem ich ako vzácny poklad. Láska ku knihám sa tak zapísala do môjho vnútra. Ostala vo mne dodnes.

Dať či nedať žobrákom na ulici drobné mince, o ktoré prosia? Alebo ako im vlastne pomôcť? To sú otázky, ktoré si kladiem aj ja, keď okolo nich denne prechádzam ulicami svojho mesta.

Tiež máte pocit, akoby zlo v poslednej dobe valcovalo dobro? Negatívne správy prevládajú nad pozitívnymi, kladných hrdinov je ako šafranu, a keď sa už nejaký nájde, hneď sa na ňom hľadá nejaká čriepka, ktorá by jeho dokonalý obraz narušila.

Život je tajomstvo. A ten večný ešte väčšie. V týždni, keď píšem tento editoriál, sme mali v rodine aj krst, aj pohreb. Kým krst bol plánovaný, smrť sa neohlásila. Nášho drahého príbuzného však neprekvapila. Odišiel zmierený, zaopatrený, pokojný. Naozaj „nevieme ani dňa, ani hodiny“, preto bdejme, lebo „večnú radosť Boh pripravil tým, čo ho milujú“ (s. 8).