Cesta spásy

Vidieť veci čierno-bielo je jednoduché a pohodlné. Aj v prípade homosexuálne cítiacich osôb, ktoré majú záujem o život v spoločenstve Cirkvi, je asi najťažšie nesúdiť. Písanie tohto článku ma priviedlo na stránky KBS, kde je sumarizácia dokumentov venovaných pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby.

Veľmi ma zaujala myšlienka z listu Kongregácie pre náuku viery biskupom z 1. októbra 1986. Podpísal ho prefekt kardinál Ratzinger a schválil pápež Ján Pavol II. Citujem: „Čo má teda robiť homosexuálna osoba, ktorá sa snaží nasledovať Pána? Tieto osoby sú pozvané uskutočňovať Pánovu vôľu vo svojom živote, pripájajúc každé utrpenie a ťažkosť, ktorú môžu prežívať pre svoj stav, k obete Pánovho kríža. Pre veriaceho je kríž plodnou obetou, pretože zo smrti na kríži vychádza život a spása. Aj keď pozvanie niesť kríž alebo v tomto zmysle chápať utrpenie kresťana bude niektorými ľuďmi pravdepodobne vysmiate, treba pamätať na to, že práve toto je cesta spásy pre všetkých, ktorí sú nasledovateľmi Krista.“

Verejný aj mediálny priestor je dnes plný tém o právach sexuálnych menšín. Vedieme kultúrnu vojnu, ktorá sa stále zintenzívňuje a bojuje sa v nej o život a smrť. Mali by sme stáť na strane života. Naše svedomie je však jediný priestor, kde sme povinní súdiť – samého seba, svoje skutky a postoje.