Držať sa zásad

Iste, môžem v súkromí povedať, koho budem voliť, ale na kazateľnicu to ťahať nebudem. A obávam sa, že problém, pre ktorý sa veci na Slovensku nevedia pohnúť, spočíva práve v našom spôsobe uvažovania. Lebo nie zásady, ale kto je „ten náš“, to je rozhodujúce. A sme doma.

Lebo akí sme, takých máme politikov. Jeden cez druhého vykrikujú v kampani to, čo chceme počuť. Kto z nich má ešte odvahu povedať, že treba zabrať, ťahať a byť zodpovedný? Skôr sa to na plagátoch podobá na tragikomické „čo vám ja sľúbim, to vám nik nesplní“.

Politici sa usilujú čo najlepšie zladiť s tým, koho my voliči pokladáme za „nášho“ – veď o tom je vláda ľudu. Naozaj? Dobrého známeho, ktorý predáva autá a má aj servis, som sa opýtal, či by vedel na jednom z áut zrušiť obmedzenie rýchlosti. „Ak potrebuješ jazdiť rýchlejšie, kúp si iné auto,“ znela odpoveď.

„Ale vedel by si to pre mňa urobiť, nie?“ opáčil som. „Nie,“ odpovedal pokojne a debata sa skončila. V jeho očiach sa dalo čítať, čo si o takýchto otázkach myslí.

Totiž, drží sa pravidiel. Kamarát-nekamarát... Nuž tak. Kým dodržiavanie zásad neplatí v našich vzťahoch, ťažko sa niekam posunieme aj v politike.

Podľa čoho teda zvolíme? Urobíme si jasno a pôjdeme podľa zásad? Podľa hodnôt? Alebo to znovu „hodíme“ tým, o ktorých akosi dúfame, že pre nás urobia, vybavia a zariadia to, čo potrebujeme?