Dehumanizácia kresťanov

Jeden z nich by som nazval ako akási dehumanizácia kresťanstva, presnejšie povedané, dehumanizácia osobného prežívania viery. A veľký podiel na tom majú médiá a sociálne siete.

Koľkokrát som už čítal v komentároch, článkoch alebo reakciách čitateľov označenie ministra zdravotníctva ako človeka ovanutého vánkom, keďže verí v pôsobenie Ducha Svätého. Alebo nazvanie iného politika, ktorý vyzýva na manželskú vernosť, ktorá je prirodzeným dobrom, o čom niet pochýb, za bigoťáka a dementa.

Je to schizofrenické. Na jednej strane ľudia chcú čestných, poctivých a slušných politikov, ale nesmiete sa nimi stať pomocou zachovávania Desatora a praktizovania viery. A už vôbec ju nemôžete prejaviť navonok.

A ja musím povedať, že takéto reakcie sa ma čoraz viac osobne dotýkajú. Neviem, ako chcú títo ľudia budovať sekulárnu spoločnosť. Áno, aj politici sú ľudia, majú svoje chyby a robia chyby, za ktoré sú zodpovední.

Ale znevažovať, vysmievať sa a opovrhovať ich spôsobmi praktizovania náboženstva znamená zbavovať prežívanie viery ľudského rozmeru, akoby každý, kto vieru praktizuje podobným spôsobom, nebol človekom, respektíve bol menej hodnotným človekom.

Podobne je to aj s cirkvami. Pokiaľ cirkvi pomáhajú najslab­ším, je to v poriadku a občas ich aj pochválime. Inokedy sú to len spiatočnícke stredoveké inštitúcie, ktoré sa miešajú ľuďom do života.