Kto nám prepisuje dejiny

Otázka sa týka dostatočného vyrovnávania sa s komunistickou minulosťou. Tlak na výmenu komunistických lídrov bol najsilnejší v čase generálneho štrajku, teda 27. novembra 1989. 
Ondrej Krajňák 12.11.2024
Kto nám prepisuje dejiny

Do toho času boli komunisti ochotní prijať akúkoľvek ponuku na zloženie vlády. Ale po generálnom štrajku sa už necítili ohrození. Boli to skúsení, hoci skorumpovaní politici. Vedeli, ako funguje štátna moc, národné hospodárstvo, ako sa robí veľká aj malá politika. Mali za sebou silnú voličskú základňu.

A tak sa stalo, že lídri na oboch stranách nakoniec prijali také dohody, ktoré jednej strane zabezpečili očakávanú zmenu a druhej nevyhnutnú kontinuitu.

Všimnime si, že zmeny sa vôbec netýkali napríklad reformy justície, výmeny nepoctivých sudcov, vyvedenia dôsledkov za zločiny páchané na obetiach totalitného režimu a podobne.

Je známe, že posledného príslušníka Štátnej bezpečnosti prepustili zo služieb SIS až pätnásť rokov po nežnej revolúcii. Teda v roku 2004, na podnet riaditeľa SIS Ladislava Pittnera. V tom čase sa komunistická strana už úspešne transformovala do iných politických štruktúr.

Dokonca sú známi zamestnanci Ústavu marxizmu-leninizmu, ktorí zakladali nové národné a sociálne strany. Tie im umožňovali hromadiť kapitál a na verejnosti vystupovať s čistým štítom.

Dnes, 35 rokov po nežnej revolúcii, nemá zmysel hovoriť, že všetkému sú na vine komunisti. Neochota politických lídrov dôkladne sa vyrovnať s komunistickou minulosťou spôsobila, že agenti ŠtB nám úspešne prepisujú dejiny.