Mladosť nie je len pochabosť

Už cesta do Prešova v kupé rýchlika z Bratislavy bola veľmi zaujímavá. Viac ako polovica cestujúcich boli mladí smerujúci do Prešova. V kupé som sedel so štyrmi dievčatami vo veku 15 rokov, tak som dostal jedinečnú možnosť naladiť sa na mládežnícku vlnu.

Len dodávam, že momentálne letia komiksy od Marwelu, instagram a selfíčka a mobilný telefón je niečo, čo je prirastené k ruke.

Celým stretnutím sa niesla téma odvahy, odvahy vykročiť, odvahy kráčať proti prúdu, odvahy urobiť rozhodnutie. No nie osamotene, ale s Bohom. Je to vážna téma vo svete, ktorý preferuje unifikovanosť v názoroch a myslení.

Kládol som si ale otázku: Budú títo mladí rozumieť našim biskupom, našej Cirkvi? Hľadal som odpoveď na túto otázku a musím priznať, že som ostal milo prekvapený. Mladí, aspoň tí v Prešove, rozumeli aj biskupom, aj „cirkevnému“ jazyku.

Bolo evidentné, že chlapci a dievčatá, ktorí prišli na východ Slovenska, tam neprišli na nejakú žúrku. Bolo vidieť, že pre mladých bolo stretnutie nielen veľkým dobrodružstvom, ale vzájomným povzbudením sa vo viere. A ako mi povedali dvaja mladí, oni veria, že toto nadšenie účastníkom vydrží viac ako dva mesiace.

Bola to masovka, ako sa hovorí. Nie každý sa na takýchto akciách cíti dobre, ale v Prešove sa podľa mňa aj títo ľudia museli cítiť dobre.

Stretnutie totiž nebolo iba o masovej zábave, chválach alebo katechézach, ale aj o stíšení sa v modlitbe, o výmene názorov v malých skupinkách. Bolo fascinujúce sledovať, ako sa mladí ľudia dokázali stíšiť v priebehu jednej minúty.

Čo dodať na záver? Mladí sú život a Cirkev je živá.