Nič mi nevychádza

Pokušenie pripojiť sa k jej lamentovaniu bolo veľké. Ale ako to povedal pred pár dňami pápež František: „Lamentácia nás uväzňuje.“ Preto som rýchlo utekal od tohto pokušenia bedákania a hľadal pre ňu aj pre seba inú odpoveď.

Vtedy som si spomenul, že v Cirkvi prežívame Rok svätého Jozefa. Hľadiac na jeho život, zdá sa, že aj o ňom by sme mohli povedať, že je to muž, ktorému fakt nič nevychádza.

Veď si len pripomeňme – neplánované Máriino tehotenstvo, narodenie dieťaťa v neočakávaných podmienkach, útek do Egypta. Zaiste mal Jozef iné plány. Ale nepod­ ľahol nariekaniu.

Zdá sa mi preto, že Rok svätého Jozefa je prorocký. Je znamením a povzbudením zároveň. Jozef nás inšpiruje, ako máme kráčať aj my teraz. Mohli by sme to zhrnúť do dvoch impulzov.

Prvý: Jozef ako model na­čúvania. Sami dobre vieme, koľko rôznych slov a myšlienok sa k nám cez deň dostáva. Jozef však najintenzívnejšie reaguje na hlas Boha.

Druhý podnet: Jozef ako príklad zodpovednosti. Mohol sa hneď na začiatku zbaviť starostlivosti o ženu a dieťa. Koľkí aj dnes bojujeme s pokušením opustiť svoju ťažkú životnú rolu. Ale on, naopak, neuteká zo svojho miesta manžela a pestúna; žije ho, ako najlepšie vie!

Azda by sme mali v týchto dňoch viac ako vyratúvaním toho, čo nám nevychádza, pozrieť sa vo svetle príkladu svätého Jozefa ešte raz na svoj život. A pýtať sa: Čo vychádza Bohu so mnou?