Potešenie a radosť z návštevy

Večera by môjho kamaráta potešila. Ale viem, že pomáhanie druhým je pre neho naozajstná radosť. Už by som na to aj zabudol, keby sa témy nedotkol Svätý Otec. V nedeľu sa modlil Anjel Pána z balkóna na desiatom poschodí rímskej nemocnice Gemelli. Tam ho hospitalizovali po operácii hrubého čreva.

Hovoril o dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Rozprával pomalšie než obyčajne a mal citeľne slabší hlas. Vo svojej situácii pripomenul, aké je dôležité, aby mal každý človek možnosť vyhľadať lekársku pomoc. My na Slovensku toto šťastie máme. Bolo by na diskusiu, ako si to vážime a vieme oceniť.

Na myseľ mi však prišlo čosi iné: že ten môj priateľ, ktorý sa pokúsil obrátiť pozornosť od seba k chorým deťom, sa vlastne výborne pripravuje na ohlásenú návštevu Svätého Otca. Uvádza do praxe to, o čom František píše a hovorí.

Médiá sa v súvislosti s jeho návštevou určite budú zaujímať o všetko možné. Čo bude mať kto na sebe; aké jedlo sa bude podávať; kde bude pápež spať; na akej stoličke sedieť; v akom aute ho povezú atď.

Kiežby nás zaujalo viac než takéto „správy“. Máme príležitosť zamyslieť sa a urobiť čosi konkrétne, kúsok dobra, v duchu toho, čo František hlása. Tak nás jeho návšteva nielen poteší, ale môže nám dať pocítiť opravdivú radosť.