Tam nie je!

Pred svätým prijímaním potreboval otvoriť svätostánok. Počas modlitby Otče náš si všimol, že vedľa seba má malý drevený bočný oltár so svätostánkom a kľúčom v ňom. Akosi automaticky pristúpil k nemu. Otvoril.

A prekvapený zbadal, že je úplne prázdny. Až ho zamrazilo. No kým tam stál, podišiel k nemu malý Leo a tichým hlasom mu vraví: „Tam nie je! On je na druhej strane.“

To krátke „Tam nie je!“ mu vraj rezonovalo v ušiach ešte dosť dlho. A celá tá skúsenosť ho priviedla k zamysleniu nad otázkami: „Kde je dnes Boh? A ako ukázať cestu k nemu dnešnému človeku?“

Pri týchto otázkach sa, verím, zastavia mnohí. My, ktorí sme v Cirkvi, ktorí ju milujeme a túžime, aby bola živá, otvorená a neustále obnovovaná, nemôžeme predsa ostať stáť.

V najnovšej posynodálnej exhortácii pápeža Františka Christus vivit sa píše: „Prosme Pána, aby oslobodil Cirkev od tých, čo ju chcú urobiť starou, čo ju chcú upriamiť na minulosť, brzdiť ju, robiť nehybnou.

Prosme aj za to, aby ju oslobodil od iného pokušenia: myslieť si, že je mladá, pretože prijíma všetko, čo jej ponúka svet, myslieť si, že sa obnoví tým, že ukryje svoje posolstvo a prispôsobí sa druhým... Ona je mladá, keď je schopná neustále sa vracať k svojmu prameňu.“

Povedať len „Tam nie je!“ nie je a nemôže byť celou našou odpoveďou. Odpoveďou by mohla byť naša pripravenosť kráčať vedľa každého, kto má – ako píše James Mallon v knihe Premena farnosti – namierené od skúsenosti spoločenstva cez pretváranie systému vlastnej viery až k tomu, že dovolí Bohu, aby premenil jeho život.

Len nezabúdajme, na začiatku je skúsenosť vzťahu...