Kresťan sa pozná podľa živej viery v Boha, dodržiavania Desatora, absolvovania sviatostí, prahnutia po daroch Ducha Svätého, bezhraničnej lásky k blížnym, úcty k prírode a všetkému živému. Nie podľa rečí, ale žitím. Biblia nie je len náboženská kniha, ale aj návod na správny spôsob života, brúsenie charakteru.

Keď aktuálne sledujem, čo sa opäť roztočilo okolo výroku pápeža Františka pre švajčiarsku televíziu – a je to len jeden z príkladov všeobecného šialenstva sveta –, mi zrejme v Pôstnom období oprávnene prichádza na um myšlienka, že Kristovej obety nie sme ani po dvoch tisícročiach hodní.

Udalosti uplynulých dní boli späté s odvahou. Veľkú odvahu preukázali slovenskí biskupi, keď sa rozhodli prvýkrát zverejniť správu o zneužívaní v Cirkvi na Slovensku. Samozrejme, je to iba malý krôčik k vymeteniu tohto zla, no o to dôležitejší. Pre obete zneužívania je to signál, že Cirkev je na ich strane, a zároveň pre agresorov výstraha, že ich správanie už nebude tolerované.

V apoštolskej exhortácii pápeža Františka Evangelii gaudium čítame: „V každom okamihu dejín je prítomná ľudská slabosť, nezdravé zahľadenie do seba, pohodlný egoizmus a napokon žiadostivosť, ktorá nás všetkých ohrozuje. Tieto veci sú tu vždy. Učme sa radšej od svätých... ktorí čelili ťažkostiam svojej doby. Navrhujem preto zastaviť sa a znova nadobudnúť tie motivácie, ktoré nám pomôžu napodobňovať ich v našich časoch.“