V mojej rodnej obci Skalité na Kysuciach je pri farskom kostole postavených sedem kaplniek s reliéfmi siedmich najväčších bolestí Panny Márie. Skaliťania postavili túto cestu Sedembolestnej počas druhej svetovej vojny z vďaky za oslobodenie obce spod poľskej okupácie (1938 – 1939). Sedem kaplniek je rozmiestnených do polkruhu okolo kostola ako symbolická náruč. Sedembolestná Panna Mária tak už viac než osemdesiat rokov objíma svojho Syna prítomného vo svätostánku.

Dejiny Katolíckej cirkvi v 20. storočí sú bohaté na svätcov, ktorí sedeli na Petrovom stolci. Najmä druhá polovica uplynulého storočia je výnimočná. Pápeži od Jána XXIII. cez Pavla VI. až po Jána Pavla II. sú dnes vyzdvihnutí k úcte oltára. A teraz k nim pribudol aj pápež Ján Pavol I., ktorého pontifikát trval iba 33 dní. Svätý Otec František ho 4. septembra vyhlásil za blahoslaveného.

Mama posielala svojho syna, aby rýchlo zbehol do obchodu, keďže jej v kuchyni pri chystaní obeda chýbala nejaká drobnosť. Syn zaujatý hrou len záporne krútil hlavou, že nikam nepôjde. Začal sa „výchovný súboj“. Mama zvyšovala hlas, ale syn stále to svoje. Nakoniec mu strčila do ruky peniaze, tašku a takmer násilne ho vyprevadila na dvor. Chlapec ešte chvíľu zaťato stál, napokon sa pohol, ale s komentárom: „Nohy kráčajú, ale srdce ostalo doma!“

Kardinál Jozef Tomko ukončil svoju cieľavedomú a cennú životnú cestu. Ako to povedal pápež Ján Pavol II., bol viac otec kardinál ako pán kardinál.

Moje silné zážitky s pánom kardinálom Tomkom pochádzajú z obdobia po ukončení významných úloh, ktorými ho pápež poveroval. V roku 2008 sme spolu zostavovali podielovú knihu Na životných cestách. Mal som tú česť prežiť päť krásnych dní v jeho domácnosti, kde panovala príjemná atmosféra pokoja.