Bola to sila, akú som doteraz nezažila. Nebol to povrchný zážitok, ale obrovská duchovná sila.

Náš, môj otec kardinál Jozef. Sedím v tomto momente vo svojej farskej kancelárii, krátko po oznámení vášho úmrtia, a v hlave sa mi ako film premietajú spomienky na vás. Na naše spoločné chvíle – nielen v košickej katedrále, ale ešte viac na tie v Bardejovských Kúpeľoch, u vás doma v Udavskom i na našej fare v Humennom.

Sústredné kružnice rôznych polomerov blízkosti vzťahov k iným ľuďom od nášho jadra sú naším pokladom. 

Slovo tolerancia, teda znášanlivosť, rešpektovanie iného presvedčenia či názoru, patrí odjakživa medzi základné kresťanské hodnoty. Žiaľ, v poslednom čase získalo nálepku liberálnosti či dokonca protikresťanského postoja. Hlavný problém spočíva v interpretácii tejto ušľachtilej vlastnosti. Neraz sa chybne chápe tak, že človek má právo robiť si, čo chce, a ostatní sú povinní to nielen rešpektovať, ale dokonca s tým súhlasiť.

V jednom bode som dona Bosca nechápal. Až by som povedal, že ma sklamal. Bolo to v okamihu, keď som si prvýkrát čítal jeho životopis a došiel k stati opisujúcej, ako tento kňaz, milujúci mládež, sleduje chlapcov odchádzajúcich na prázdniny a plače. Nerozumel som, prečo nechce dopriať svojim zverencom kúsok voľna. Akoby nič iné nemohli mladí robiť, iba sa stále učiť, pracovať a riadiť jeho pokynmi. Až neskôr som pochopil, že jeho slzy sú slzami lásky a starostlivosti.