Pred Vianocami sa nám často vynára otázka: „Ako ich prežiť?“ Každý na to má svoj recept. Niekto skončí pri jedle a pití, iný pri televízore, ďalší na lyžovačke či u babky. A mnohí si ako romantický doplnok dožičia koledy a polnočnú omšu. Istý kňaz sa v jej závere vyslovil: „Všetkým prajem šťastný Nový rok i veľkonočné sviatky a uvidíme sa opäť o rok.“

Stretnúť a otvoriť sa, počúvať, rozlišovať, priblížiť Cirkev ľuďom, hovorí pápež František. Spoločenstvo, účasť, poslanie ako kľúčové slová synody a synodalizmu.

Má kniha v dnešnom digitalizovanom svete ešte šancu prežiť? Na dosť častú otázku mám jednoznačnú odpoveď: áno. Presviedčajú ma o tom kníhkupectvá naplnené knihami i ľuďmi; knižnice, zažívajúce renesanciu, knižné projekty a antikvariáty každého druhu. Vnímam to na knižných veľtrhoch a pri komunikácii s inými vydavateľmi. No predovšetkým ma o tom uisťujú mladí ľudia a deti s knihou v ruke vo vlaku, na autobusovej zastávke či v kaviarni.

Sakrálne stavby patria v našej kultúre medzi najnáročnejšie úlohy novodobej architektúry. Kombinácia estetického a spirituálneho z nich robí stavby spoločenského významu. Zároveň sú svedectvom – vierou vtesanou do kameňa. A útočiskom – vždy ním boli a stále zostávajú v duchovnom i fyzickom zmysle.

Slobodu si predstavujeme ako slobodu prejavu, vyjadrovania alebo aj ako slobodu vierovyznania. Iný pohľad na slobodu sa týka ekonomiky a podnikania, ktoré nám otvárajú možnosti sebarealizácie. Významný pocit slobody je tiež spojený s oslobodením sa od strachu, napríklad z fyzického ohrozenia. Dalo by sa zhrnúť, že slobodní sme, keď necítime žiadne obmedzenia – či už fyzické, duševné, alebo emocionálne.