Po večerných telefonátoch s kolegyňami, ktoré pracujú na ukrajinsko-slovenských hraniciach, pozorujem svoje ťaživé myšlienky. Myslím na matky čakajúce s deťmi na hraniciach, na rodičov a najmä otcov, ktorí vyprevadili svoje deti do neznáma.

Sčítanie obyvateľstva je dôležitou udalosťou nielen pre tých, ktorí majú radi štatistiku a matematiku. Je dôležité pre štát, spoločnosť a aj Cirkev. Môžeme si povedať, že ide „len“ o čísla, no sú to čísla, v ktorých zároveň dokážeme vidieť trendy rozličného charakteru.

Často počuť, že Cirkev a katolícka viera by sa mali prispôsobiť dobe. Ľudia by vraj neodchádzali, keby sa im vychádzalo v ústrety. Keby sa v niečom ustúpilo z požiadaviek, ktoré už dnešný človek nechce plniť. Načo musí mať krstný rodič birmovku? Načo má byť sobášený v kostole? Načo má chodiť k sviatostiam?

„Nebojte sa, bude to so zľavou,“ prihovorila sa ku mne recepčná a už si zapisovala termín objednávky pre moju mamku. Rozhodol som sa, že jej zaplatím nejakú procedúru v kozmetickom salóne. Ale tie ceny za hodinu starostlivosti o pleť boli pre mňa nečakané. Hoci, pravdupovediac, fotografie pred a po na instagrame kozmetičiek vyzerajú neskutočne.

Na portáli obchodnej platformy Picody sa objavil prieskum, týkajúci sa významu sviatku svätého Valentína. Pretože prieskum mal komerčný cieľ, zodpovedali mu aj položené otázky: aké darčeky by si Slováci od svojich polovičiek na Valentína priali. U žien to boli kvety, výlet za mesto a večera v reštaurácii. Pre mužov je vraj skvelým darčekom športové príslušenstvo či dovezené jedlo. Naopak, najhoršie valentínske darčeky boli podľa žien peniaze, elektronika či stolné hry. Muži nechcú dostať dovezené jedlo, plyšovú hračku alebo pohľadnicu.