„Nebudem môcť hovoriť, ale budem tam. Nebudem niekým privilegovaným, ale jedným z nich. Chcem byť medzi nimi ako Kristov posol, ktorý nie slovom, ale skôr skutkom a svojou prítomnosťou im bude kázať evanjelium...“ napísal si do svojho denníka emeritný arcibiskup Alojz Tkáč, keď v roku 1977 nastúpil ako kňaz bez štátneho súhlasu pracovať ako vodič električky v Košiciach.

Rok 2020 sme uzavreli s koronavírusom a aj na začiatku nového roka nás táto infekčná choroba stále sprevádza; a minimálne niekoľko mesiacov ešte bude. Určite ste si všimli, že to vyvoláva rozličné reakcie v celej našej spoločnosti - od rodín cez firmy po vládu.

Už dlhšie sa zamýšľam, či to, čo sa deje na nebi, v astronómii, je zaujímavé a relevantné pre náš každodenný život. Je dôležitejšia politika a problémy Slovenska a celého sveta v porovnaní s tým, čo sa deje vo vesmíre?

„A keď raz odovzdám svoj úrad, plánujem, že budem žiť ako páter František Paňák,“ zvykol hovorievať náš emeritný arcibiskup Alojz Tkáč. Pátra Paňáka som nikdy osobne nestretol, ale z rozprávania viem, že tento jezuita bol známy ako veľký spovedník v Dóme sv. Alžbety.

Čoraz častejšie sa v poslednom období hovorí o konečnom riešení epidémie až s príchodom účinnej vakcíny. Ba sledujeme i prvé lastovičky v správach, ktoré v tomto smere dávajú nádej.