Situácia s pandémiou koronavírusu sa v celej západnej Európe zhoršuje. Zdá sa, akoby žiadne opatrenia nemali pozitívny efekt. No jedno sa zmenilo určite, a to postoj ľudí k tejto situácii.

Keď sledujem, čo sa deje v spoločnosti, prišla mi na myseľ tradičná anekdota o pohnevaných bratoch a rabínovi.

Predchádzajúcu nedeľu sme si mohli pripomenúť sviatok svätého pápeža Jána XXIII., ktorý podobne ako jeho predchodcovia i pápeži až do súčasnosti podporoval vzťah medzi vedou a vierou. Či už priamou podporou Pápežskej akadémie vied alebo Vatikánskeho observatória.

Bola to moja mamka, ktorá ma po našom telefonáte opäť nachvíľu zastavila a priviedla k spytovaniu svedomia. 

Od začiatku augusta žijem trocha inak. Mám svoju malú bublinu otcovskej „dovolenky“, a tak nesledujem všetko, čo sa deje okolo. Dávam si „pauzu“ od mnohých informácií, ktoré som predtým pravidelne sledoval. Beriem to ako istú formu reštartu a sám som zvedavý, čo so mnou urobí taká krátka otcovská „dovolenka“.