Krok za krokom sa vraciame „k normálu“. Opatrenia sa uvoľňujú. Vírus sa rozšíril len mierne. Viac sa šíri presvedčenie, že je to azda za nami.

Pandémia koronavírusu nastavila ľudstvu zrkadlo, a tak opäť raz nastal čas, keď sa odhaľujú charaktery. Orientovať sa v mori „zaručených“ receptov a hlasov, ktoré sa šíria rýchlejšie ako samotný vírus, nie je jednoduché, no načim povedať, že za posledných 30 rokov sme mali dosť času učiť sa rozlišovať.

Súčasná situácia ohľadom toľko skloňovaného koronavírusu je pre mnohých ľudí čímsi celkom novým. Necítim sa kompetentný na vyjadrenie k štatistikám, niekedy vytrhnutým z kontextu, ani sa venovať ekonomickým dopadom tohto obdobia, ktoré určite prídu. Zaujímavé je skôr sledovať správanie ľudí pod tlakom, ktorý nám každodenne dávkovaný strach prináša.

Situácia je bezprecedentná. Nikto z politikov nevie presne, čo má robiť. A tak jedni viac, druhí menej sa snažia počúvať odborníkov a rozum, aj keď niekde prevažujú peniaze. A v Cirkvi sa k rozumu pripája aj viera.

Niektorí z nás už skoro aj zabudli, že nejaká Veľká noc vôbec bola. Žijeme bežný, takmer už normálny život. Dokonca nám svitá nádej na uvoľňovanie opatrení proti koronavírusu. Stále však môže rezonovať otázka: Naozaj vstal Ježiš z mŕtvych? Záleží na tom? Čo to mení, či vstal, alebo nie?