V sobotu 30. mája sa uskutočnil štart vesmírnej lode Dragon 2 s ľudskou posádkou. Dvojica astronautov NASA bezpečne vyštartovala z Floridy a na druhý deň sa spojila s Medzinárodnou vesmírnou stanicou, ktorá obieha okolo Zeme vo výške viac ako 400 kilometrov. Tam ich už čakala trojica kozmonautov a astronautov, ktorí majú momentálne na stanici službu. Čo je na tejto udalosti zaujímavé, keď do vesmíru sa dnes lieta takmer rutinne?

Nie, nie je to názov nového katastrofického filmu a ani maľovanie čerta na stenu. Je to len trpká myšlienka, ktorá sa mi vďaka našim médiám a časti novinárov občas dostáva do mysle. Prichádza vždy vtedy, keď čítam niektoré komentáre alebo len názvy článkov, ktoré posielajú kresťanské hodnoty či samotného aktívne žijúceho kresťana do zabudnutia.

Krok za krokom sa vraciame „k normálu“. Opatrenia sa uvoľňujú. Vírus sa rozšíril len mierne. Viac sa šíri presvedčenie, že je to azda za nami.

Pandémia koronavírusu nastavila ľudstvu zrkadlo, a tak opäť raz nastal čas, keď sa odhaľujú charaktery. Orientovať sa v mori „zaručených“ receptov a hlasov, ktoré sa šíria rýchlejšie ako samotný vírus, nie je jednoduché, no načim povedať, že za posledných 30 rokov sme mali dosť času učiť sa rozlišovať.

Súčasná situácia ohľadom toľko skloňovaného koronavírusu je pre mnohých ľudí čímsi celkom novým. Necítim sa kompetentný na vyjadrenie k štatistikám, niekedy vytrhnutým z kontextu, ani sa venovať ekonomickým dopadom tohto obdobia, ktoré určite prídu. Zaujímavé je skôr sledovať správanie ľudí pod tlakom, ktorý nám každodenne dávkovaný strach prináša.