Blíži sa prvý deň tohtoročného Veľkého týždňa – Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána. Spájajú sa v nej dve úplne opačné udalosti. Kým jedna hovorí o radosti a oslave, druhá nám pripomína bolesť a utrpenie. 

Ďalší týždeň nedobrovoľnej, ale pre našu spoločnosť veľmi potrebnej karantény učí ľudí veľkej pokore. Akoby sa zdalo, že až v týchto týždňoch sa začal skutočný pôst. Spomeňme si na Máriine slová: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

Áno, čítate správne, svet sa zmení. Teraz síce vidíme len kontúry a nevieme, aký bude konečný výsledok, ale skutočne už dnes môžeme povedať, že svet nebude rovnaký ako pred koronavírusom.

On sa snažil. Viackrát im o tom hovoril, ale oni to nechápali. Žili svojím životom. Riešili otázky, kto kde bude sedieť. Napomínali ho, že takýmto scenárom šíri paniku. Dokonca ani pár hodín pred naplnením jeho predpovedí neboli schopní s ním bdieť a modliť sa. Až keď visel na kríži, až keď zomrel, zrazu sa v nich čosi zlomilo. Nepripomína vám to niečo?

Ako sa politicky vyrovnať s kultúrno-etickými otázkami, ako sú napríklad umelé potraty? Tie nám v legislatíve od komunistami prijatého zákona v 50. rokoch zostali trčať ako tŕň. Dnes je však atmosféra v spoločnosti iná. Niektorí máme nádej, že s novou vládou sa posunieme ďalej aj v tejto otázke. Ale ako na to, aby sme viac chránili ľudský život matky aj dieťaťa a zároveň nerozdeľovali spoločnosť a nevnucovali druhým svoje videnie sveta?