Keď sa pred pár dňami objavila v našich médiách správa o tom, že pápež František schválil zmenu modlitby Otče náš, na sociálnych sieťach a internete sa o tom strhla celkom vášnivá diskusia.

Pápež František pôjde v stopách sv. Jána Pavla II., ktorý bol v Rumunsku na historicky prvej návšteve hlavy Katolíckej cirkvi v máji 1999 – také bolo avízo na 30. apoštolskú cestu Svätého Otca do tejto väčšinovo pravoslávnej krajiny. Nikto nepochyboval, že bude mať aj silný ekumenický ráz, čo potvrdil hneď prvý deň, keď sa František stretol s pravoslávnym patriarchom Danielom.

Keď som si v sobotu, v deň konania volieb do Európskeho parlamentu, na sociálnej sieti čítal komentár mojej kamarátky, v tej chvíli som mu veľmi nerozumel. Nebol som v obraze.

V prípade Lambert dochádza tento týždeň k zásadnému posunu. Podľa súdneho rozhodnutia má 42-ročný Francúz Vincent Lambert, ktorý je už desať rokov hospitalizovaný v Centre Hospitalier Universitaire v Remeši, s platnosťou od 20. mája zostať bez vody a umelej výživy. Inými slovami, umrieť hladom a smädom.

Čo z aktuálneho diania doma a vo svete stojí za komentár? Čo je dôležité si z množstva správ všimnúť, zaujať postoj, prípadne vykonať nejaký čin? Čo na pozadí udalostí, aktivity viac ako 7,7 miliardy ľudí na zemi, plynúcich dejín popred náš zrak, je naozaj dôležité? Čo chce od nás práve tu a teraz vzkriesený Kristus?