Beethoven bol titan hudby

Beethovenove kompozície sú dodnes stálou súčasťou repertoáru špičkových svetových koncertných interpretov a profesionálnych umeleckých súborov.

Zaznievajú nielen v prestížnych koncertných sálach, ako je to v prípade symfonických či komorných diel, ale aj na umeleckých školách v rámci výučby mladých adeptov hry na klavíri: spomeňme napríklad sonáty či pôvabnú bagatelu známu pod menom Pre Elišku.

Posolstvo o nádeji pre celé ľudstvo

Ludwig van Beethoven tvorí spolu s Wolfgangom Amadeom Mozartom (1756 – 1791) a Josephom Haydnom (1732 – 1809) hviezdnu trojicu viedenského klasicizmu, pričom však zároveň otvoril dvere nastupujúcej ére hudobného romantizmu.

Myšlienkovým odkazom viacerých Beethovenových kompozícií je neustály a nekompromisný zápas človeka o samého seba a o svoje ideály. Aj preto romantici 19. storočia považovali Beethovena priam za nadpozemského hrdinu.

Obdiv vzbudzovalo – a ustavične vzbudzuje aj to, že Beethoven sa vo svojich dielach preniesol cez ťažkosti svojej existenie a zanechal fascinujúce posolstvo o nádeji pre celé ľudstvo.

V osobnosti Ludwiga van Beethovena sa stretli kontrasty. Univerzálnosť hudobnej výpovede jeho diel, ako aj jeho svojrázna a nekonvenčná osobná individualita. Hudobný génius sužovaný stratou sluchu, ktorý viaceré svoje vrcholné kompozície vytvoril ako nepočujúci.

O jeho utrpení v súvislosti s hluchotou svedčí aj Heiligenstadtský testament, ktorý napísal ako 31-ročný v roku 1802. Bol majstrom kompozície a zanechal gigantický skladateľský odkaz; jeho kompozičná práca však bola spojená aj s intenzívnym vnútorným zápasom o podobu tvorenej hudby.

Beethoven zomrel 26. marca 1827 vo veku 56 rokov. Jeho pohreb vo Viedni sa stal mimoriadnou udalosťou: prišlo sa s ním rozlúčiť približne 20-tisíc ľudí.

Rodák z nemeckého Bonnu

Ludwig van Beethoven sa narodil v Bonne do rodiny pochádzajúcej z Flámska. Presný dátum narodenia nie je známy, ale keďže bol pokrstený ako katolík 17. decembra 1770, predpokladá sa, že to bolo o deň skôr, teda 16. decembra 1770.

Jeho otec aj starý otec boli hudobníkmi. Malého Ludwiga učil hudbu najprv jeho otec a neskôr tamojší dvorný organista Christian Gottlob Neefe. Jeho detstvo a mladosť však poznačili ťažké rodinné pomery: choroba a smrť milovanej matky a hrubosť a alkoholizmus otca.

Ludwig tak už v mladom veku zarábal na živobytie rodiny ako organista v dvornej kaplnke a violista v dvornom orchestri. Po smrti matky ako 16-ročný prevzal starostlivosť o svojich dvoch mladších bratov.

Beethovena zaujala filozofia osvietenstva a myšlienky Jeana-Jacqua Rousseaua. Už v mladých rokoch sa formoval jeho názor o dôležitosti hudby v slobodnej a spravodlivej spoločnosti, k čomu prispelo aj štúdium diel antických autorov, akými boli Plutarchos a Homér, ako aj súčasných literátov ako Johann Wolfgang von Goethe a Friedrich Schiller.

Oslovili ho tiež republikánske vízie a ideály francúzskej revolúcie: sloboda, rovnosť, bratstvo.

Slobodný umelec vo Viedni

Ludwig van Beethoven sa usadil v roku 1792 vo Viedni – vo vtedajšom centre hudobnej Európy, kde sa hudba tešila veľkej obľube u tamojšej aristokracie. Študoval tam hudbu u skladateľa Josepha Haydna, organistu Dómu sv. Štefana Johanna Georga Albrechtsbergera a cisárskeho kapelníka Antonia Salieriho.

V roku 1795 s veľkým triumfom debutoval ako klavírny virtuóz a skladateľ pred viedenským publikom v Burgtheatri, keď uviedol svoj Druhý klavírny koncert B-dur op. 19.

Beethoven mal svojich štedrých mecenášov v kruhoch vysokej šľachty: nemal však status služobníka a neviazal sa v žiadnom šľachtickom sídle. Bol slobodným umelcom a sám rozhodoval o tom, kedy a čo bude komponovať.

„Umenie spája všetkých ľudí“ – napísal Ludwig van Beethoven v liste Luigimu Cherubinimu 15. marca 1823.

Ludwig van Beethoven vytvoril približne 750 skladieb, od sólového média až po početne obsadené symfonické alebo zborové kompozície. Sú to napríklad klavírne koncerty, symfónie, kvartetá, triá, sonáty, omše, piesne atď.

Jeho tvorbu rozdelil Wilhelm von Lenz v roku 1852 do troch periód (Beethoven et ses trois styles). Táto periodizácia sa v muzikologickej spisbe používa dodnes, aj keď nie je vždy jednoznačná, keďže niektoré diela, ktoré Beethoven začal tvoriť v jednej perióde, dokončil v ďalšej. 

Prvá perióda trvala od vytvorenia troch Klavírnych trií op. 1 asi v roku 1794 do približne roku 1800, keď bola prvýkrát uvedená Prvá symfónia C dur op. 21 a Septeto Es dur op. 20. Skladby z tohto obdobia odrážajú hudobnú poetiku 18. storočia a sú najmä komorného charakteru, predovšetkým s klavírom.

Možno v nich vidieť vplyv expanzívneho formového myslenia Wolfganga Amadea Mozarta, zároveň však aj postupy typické len pre Ludwiga van Beethovena: používanie kontrastnej dynamiky ako aj špecifických prvkov a techník improvizácie (najmä v klavírnych sonátach).

Druhá perióda, označovaná aj ako heroická, trvala od roku 1801 do roku 1814. Diela tejto periódy uchvacujú svojou bezprostrednosťou, prácou s harmóniou vo vzťahu k rytmickej pulzácii či rôznorodým uplatňovaním akcentov, synkop a podobne.

Patria sem kompozície ako napríklad: Piata symfónia c mol „Osudová“ op. 67, klavírna „Appassionata“ op. 57, opera Fidelio, Piaty klavírny koncert „Cisársky“ Es dur op. 73, ako aj Tretia symfónia Es dur „Eroica“ op. 55, ktorú chcel Beethoven pôvodne venovať Napoleonovi Bonapartemu – ale keď sa ten korunoval za cisára, venovanie z partitúry odstránil.

Diela tretej periódy z rokov 1814 až 1827 sú pôsobivé intenzitou osobnej expresie, emocionálnou hĺbkou, zväčšovaním harmonickej škály, prácou s kontrapunktom či variačnými technikami, ako aj modernosťou.

Perióda zahŕňa majstrovské kompozície ako napríklad Deviata symfónia d mol s Ódou na radosť op. 125, neskoré sláčikové kvartetá, posledných 5 klavírnych sonát, Variácie na Diabelliho tému op. 120 či Missa Solemnis D dur op. 123.

Majster inštrumentálnej tvorby a práce s tonalitou

Beethoven doviedol na ďalší stupeň vývoja všetky zdedené hudobné formy s výnimkou piesne a opery. Zavŕšil proces emancipovania inštrumentálnej hudby vo vzťahu k vokálnej hudbe, ktorý od 18. storočia v symfonickej tvorbe rozvíjali jeho predchodcovia z Mannheimskej školy, ako aj Joseph Haydn a Wolfgang Amadeus Mozart.

V prípade symfónie a kvarteta nadviazal najmä na Josepha Haydna a rozvinul ich do podoby, ktorá v dovtedajšej hudobnej literatúre z hľadiska sonoristiky aj formy nemá obdobu.

Esenciálnym spôsobom zasiahol do dejín tvorby pre klavír. Prostredníctvom klavíra vyjadroval hudobne odvážne myšlienky, no tiež odhaľoval vnútorné, skryté zákutia svojej duše a emócie.

Hymna Európskej únie

Beethovenova posledná symfónia – Deviata – d mol s Ódou na radosť op. 125 dodnes patrí k ikonickým dielam klasickej hudby vôbec a inšpirovala mnohých skladateľov.

Na jej úspešnej premiére v roku 1824 vo Viedni sa zúčastnil aj Beethovenov priateľ, advokát a rodák z Leštín na Orave, Mikuláš Zmeškal. Beethoven ju skomponoval ako úplne hluchý.

V jej 4. časti inovatívne pripojil k orchestru aj zborový spev Óda na radosť na text Friedricha Schillera o bratstve ľudí. Hudba Ódy na radosť bez textu sa stala v roku 1985 oficiálnou hymnou Európskej únie.

Vyjadruje európske ideály a hodnoty slobody, mieru a solidarity. Autograf partitúry symfónie sa v roku 2002 stal súčasťou zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

List nesmrteľnej milej

Beethoven venoval viaceré svoje kompozície dámam. Historické pramene vypovedajú o jeho obdive k ženám. Nikdy sa však neoženil. Záhadou ostáva jeho neodoslaný List nesmrteľnej milej nájdený po jeho smrti v zásuvke jeho stola.

Dodnes si mnohí muzikológovia kladú otázku o identite adresátky listu.

Kaštieľ v Dolnej Krupej

Kaštieľ šľachtického rodu Brunsvikovcov v Dolnej Krupej, ktorá sa nachádza neďaleko Trnavy sa vyznačuje beethovenovskou tradíciou, známou aj za hranicami Slovenska.

Predpokladá pobyty Ludwiga van Beethovena v Dolnej Krupej a údajný vznik Beethovenovej klavírnej Sonáty „Mesačného svitu“ (Sonata quasi una fantasia č. 14 op. 27 č. 2) z roku 1801 v tejto lokalite (skladba je venovaná grófke Guliette Guicciardiovej).

Kaštieľ v súčasnosti spravuje Slovenské národné múzeum - Hudobné múzeum a v jeho areáli sa nachádza Pamätník Ludwiga van Beethovena so stálou expozíciou.