Cirkevné snahy narážajú na limity

Pri eurofondoch si cirkevné subjekty na Slovensku ťažkajú na nerovnoprávne postavenie oproti žiadateľom z verejnej správy. Zdroje na obnovu viacerých sakrálnych pamiatok spravidla mohli získať iba vytvorením spoločnej neziskovej organizácie so samosprávami.
Marián Špacai 25.05.2024
Cirkevné snahy narážajú na limity

Európska únia podporila aj vybavenie významného pútnického miesta v Gaboltove v okrese Bardejov. Do očí udrela modernizácia prístreška, ktorá prebehla pred piatimi rokmi. Snímky: Erika Litváková, wikimedia commons/Daniel Zolopa/cc, TK KBS/Martin Ďurčo

Aj keď Cirkev na Slovensku dlhodobo zápasí so značne sťaženými podmienkami možností čerpania príspevkov z fondov Európskej únie, predsa len dokáže využívať aj tieto zdroje.

„Hoci celkový objem financií, ktoré získala Katolícka cirkev z fondov EÚ od vstupu Slovenska do tejto inštitúcie, nevieme určiť úplne presne, cirkevné organizácie realizovali desiatky investičných a neinvestičných projektov,“ hovorí tajomník Konferencie biskupov Slovenska Ivan Ružička.

NADVÄZNOSŤ NA INÉ AKTIVITY

Investičné projekty boli zamerané predovšetkým na rekonštrukciu a nákup nevyhnutného vybavenia zariadení sociálnych služieb, základných a stredných škôl.

Niekoľko projektov sa realizovalo v rámci rekonštrukcie a sprístupnenia sakrálnych pútnických pamiatok – kostolov alebo kláštorov.

„Pri eurofondoch je však ťažké hovoriť o oprave kultúrnych pamiatok, keďže doteraz na Slovensku neexistovala výzva, ktorá by sa zameriavala priamo na tento účel. Ak už boli v minulosti nejaké vyhlásené a  zároveň cirkvi boli oprávneným žiadateľom, opravy sakrálnych pamiatok sa vždy realizovali v  nadväznosti na iné hlavné aktivity ako cestovný ruch, náboženský turizmus, sieťovanie, budovanie partnerstiev a podobne.“

OBNOVY CEZ NEZISKOVKY

Bolo teda nutné, aby cirkevné subjekty vytvorili neziskovú organizáciu so subjektom samospráv (mestá, župy).


Gotická veža františkánskeho kostola v Bratislave počas rekonštrukcie. Financie z EÚ prispeli k tomu, že dnes sa už skvie v plnej kráse.

„V Košickej arcidiecéze bola takýmto spôsobom financovaná obnova Dómu sv. Alžbety v Košiciach, konkrétne  jednotlivých lodí, kanonickej  kaplnky, chóru, takmer všetkých oltárov, Rákocziho hrobky a aj časti exteriéru,“ vykresľuje ekonómka Košickej arcidiecézy Anna Weberová.

Projekty implementované v rámci cezhraničnej spolupráce boli v arcidiecéze využité napríklad na úpravu pútnického miesta v Gaboltove.

V Bratislave boli v rámci maďarsko-slovenskej spolupráce eurofondy čerpané na opravu veže františkánskeho kostola, vo Fiľakove františkánom pomohli pri rekonštrukcii Kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorý dostal novú maľbu, a opravy sa dočkal i hlavný oltár z roku 1726.

V rámci poľsko-slovenskej spolupráce sa pre zmenu mohlo investovať do zveľadenia ôsmich drevených gréckokatolíckych kostolíkov na severovýchode Slovenska. Partnerstvo týchto dvoch štátov prinieslo eurofondy potrebné i na výstavbu areálu krížovej cesty vedľa baziliky na Mariánskej hore v Levoči v roku 2019. Gréckokatolíkov potešili úpravy pred bazilikou v Ľutine i na hore Zvir v Litmanovej.

„V prípade neinvestičných projektov išlo o  rozvojové projekty cirkevných škôl zamerané na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu, množstvo sociálnych projektov arcidiecéznych a diecéznych charít a reholí. Vznikli i prvé projekty na prácu s rómskymi komunitami, kde Cirkev plní veľmi zodpovednú úlohu v pastoračnej a sociálnej oblasti,“ prízvukuje tajomník KBS.

Podľa neho by malo byť verejným záujmom, aby Cirkev bola podporovaná aj zo spoločných európskych zdrojov. „Môžeme totiž vnímať pestrosť a  bohatstvo jej činností a služieb pre občiansku spoločnosť, ktorá sa uskutočňuje cez biskupské úrady, rehoľné komunity a charity.“

OBNOVA CIRKEVNÝCH ŠKÔL

Ešte stále sa však cirkevné organizácie stretávajú so situáciami, že nie sú oprávnenými žiadateľmi vo výzvach na podanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

„Takúto situáciu evidujeme napríklad pri rekonštrukcii budov cirkevných škôl a sociálnych zariadení, kde nie je možné revitalizovať cirkevný majetok cez projekty, ktoré riešia klimatické zmeny – zateplenie, výmena energetických zdrojov, inštalácia obnoviteľných zdrojov energie. Tu majú cirkvi oproti žiadateľom z verejnej správy nerovnoprávne postavenie.“

S  podobným problémom majú skúsenosť i v Rožňavskej diecéze. „Podali sme návrh na čerpanie výzvy na obnovu katolíckej školy. Podmienky sa však potom zmenili, keď bolo možné čerpať len na cirkevnú školu, ktorá je v štátnej budove,“ priblížila sestra Mária Červená zo sekretariátu Rožňavského biskupstva.

V lepšej situácii sa ocitli v Banskobystrickej diecéze, kde mohli uskutočniť rekonštrukciu Katolíckeho gymnázia a cirkevnej základnej školy v Banskej Bystrici a tiež Spojenej katolíckej školy v Banskej Štiavnici.

„Naše biskupstvo na to z eurofondov získalo financie v objeme skoro 1 959 000 eur,“ vyrátal referent pre projekty a granty Banskobystrickej diecézy Ján Gyulai. „Väčšina finančných prostriedkov sa použila na stavebné práce, a to 1 653 743 eur. Menšia časť išla na vybavenie učební, nákup nábytku a zvyšok pohltili nepriame výdavky.“

Aj Košická arcidiecéza ako zriaďovateľ cirkevných škôl čerpala v minulosti prostriedky z eurofondov na rekonštrukciu, respektíve prestavbu dvoch škôl, celkovo 860 244,18 eura. Spolufinancovanie oboch projektov z vlastných zdrojov bolo vo výške 48 904,03 eura.

NÁROČNÁ PROCEDÚRA

Tajomník KBS Ivan Ružička vraví, že pri zmysluplnom využívaní eurofondov netreba opomenúť charity a sociálne diela reholí, ktoré majú výrazný podiel.


Poľsko-slovenská spolupráca priniesla zdroje z Únie i gréckokatolíckemu drevenému chrámu v Hunkovciach.

„Netreba zabúdať na to, že Slovenská katolícka charita a diecézne charity sú najväčším neverejným poskytovateľom sociálnych služieb v republike. Tomu zodpovedá aj čerpanie fondov EÚ.“

Výrazne menšia časť mohla byť využitá do turistickej infraštruktúry náboženského turizmu a kultúrnych pamiatok. „Tam máme oproti okolitým štátom Rakúsku, Česku či Poľsku ešte veľké rozdiely v prístupe a istej hrdosti k spoločnému kultúrnemu dedičstvu.“

Ďalším úskalím, ktoré komplikuje zapojenie sa do projektov, je procedúra pri samotnej príprave. „Proces je administratívne a finančne náročný. Vyžaduje si od uchádzačov rôznorodé odborné vlastnosti, ktoré cirkevné inštitúcie vzhľadom na ich charakter a poslanie nespĺňajú. Je preto potrebné túto agendu zabezpečiť prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, čo si vyžaduje finančné náklady,“ poukazuje košická arcidiecézna ekonómka Anna Weberová.

Žiadateľ tak musí mať dostatok voľných prostriedkov nielen na financovanie spoluúčasti projektu, ale i na zabezpečenie všetkých administratívnych procesov spojených so stavebným konaním a zhotovením projektovej dokumentácie.

BYROKRACIA I KLIENTELIZMUS

Proces spracovania projektovej žiadosti a implementácie projektu považujú za extrémne zložitý aj v Banskobystrickej diecéze.

„Dokumentuje to i fakt, že v komerčných projektových agentúrach sa jeden človek venuje iba verejnému obstarávaniu. Zmluva o nenávratnom finančnom príspevku bez príloh má vyše sto strán, príručky sú aktualizované v priemere každé dva mesiace... Pravidlá sa menia počas hry, všadeprítomná je byrokracia, objavuje sa korupcia, klientelizmus, nekompetentnosť niektorých úradníkov. A znovu treba zdôrazniť, že Cirkev nebola oprávnená čerpať vo väčšine eurofondových grantových schém v rokoch 2004 – 2024,“ kriticky hodnotí Ján Gyulai.

Podľa tajomníka KBS Ivana Ružičku chýba strategické plánovanie na dlhšie ako jedno volebné obdobie, ktoré by nepodliehalo politickým vplyvom. Proces je totiž silne ovplyvnený rozhodnutiami jednotlivých ministerstiev.

„Proces obstarávania a  vyhodnocovania projektov si stanovuje naša krajina, teda Slovensko, sama a vnímame, že by mal byť zjednodušený a uspôsobený na transparentné, férové a kompetentné realizovanie. Na rokovaniach sa totiž stretáme dlhodobo s informáciou, že financie sú, no rozhodovacie kompetencie sa len ťažko presúvajú na samosprávy.“

To neprospieva k tvorbe dobrej stratégie a Slovenská republika nevie finančné zdroje ani včas vyčerpať.

„Vízia sa totiž nemôže zrodiť v kancelárii, za stolom, ale z poznania reality a následnej reakcie na dosiahnutie stanovených cieľov,“ mieni Ivan Ružička. „Uvítal by som preto, aby sa charita, ale aj iní cirkevní poskytovatelia služieb pre dobro celej spoločnosti stali partnermi vlády a ďalších štátnych orgánov už pri plánovacom období.“